Galina Balašová - kozmická dizajnerka sovietskych vesmírnych lodí

Študovala architektúru, maliarstvo a sochárstvo na renomovanej vysokej škole v Moskve  a štúdium ukončila v roku 1955. Je prvou a dosiaľ jedinou ženou na svete, ktorá bola veľa rokov dizajnerkou a vnútornou architektkou pre kozmický program. V roku 1964 bola vymenovaná za šéfinžinierku sovjetskeho kozmického programu pre lety na Mesiac, ktorého mesačný orbiter bol síce kompletne funkčne vypracovaný, ale nebol nikdy nasadený.

Jej práca spočívala v umeleckom a funkčnom vybavení priestorov v sovjetskych vesmírnych lodiach. Tiež  bola zodpovedná za výber vhodných materálov, za vnútorné osvetlenie, nábytkovú výbavu a za ich spoľahlivú funkčnosť v stave bez váhy. 

Okrem iného vyvíjala interiéri pre Voschod, Sojus a pre bázové moduly vesmírnych staníc Mir a Buran. Cockpit a obývacie časti stanice Mir, ktoré vyvinula, boli s malými modifikáciami prevzaté do vesmírnej stanice ISS, ktorá v súčasnosti obieha Zem.Galina je súčasne aj jedinou ženou histórie kozmických letov, ktorá bola účastná na vývoji viacerých generácií kozmických lodí. Pre kozmické programy pracovala 26 rokov.Z dôvodov prísneho utajovania sovjetskych kozmických programov bola jej práca dlhý čas neznáma.

Až do svojich dvadsiatichpiatich rokov, kedy sa v roku 1956 vydala za fyzika Jurija Pavloviča Balašova, nemala Galina ani potuchy, že už za niekoľko rokov sa jej intelekt, jej záujem a nadšenie naplno obrátia ku kozmu. Dovtedy ju ani fyzika ani astronómia nijako zvlášť nezaujímali. Ale už čoskoro po svadbe sa to malo úplne zmeniť. Jurij bol nadaným a zanieteným fyzikom a jeho veľkou láskou, dávno predtým ako spoznal Galinu, bola astronómia a všetko to, čo súviselo s letmi do kozmu. Netrvalo dlho aj Galina sa začala pod manželovým vplyvom zaoberať fyzikou i kozmom.

Jurij začal pracovať hneď po ukončení štúdia v obrovskom konštrukčnom oddelení OKB1 svetoznámeho raketového konštruktéra Sergeja Koroljova v bizkosti Moskvy. O rok neskôr Jurij sprostredkoval prácu aj pre Galinu v tom istom oddelení.

Po úspešnom lete Jurija Gagarina v roku 1961 do kozmu sa začalo pracovať na takých kozmických lodiach, v ktorých by sa dalo v rámci možností aj pohodlne a esteticky  bývať. Galinu navrhol jej šéf za vedúcu architektku projektu: Vhodné bývanie na kozmických lodiach. Po krátkych úspešných pohovoroch sa ňou stala. Všetci, ktorí pracovali v uzavretom a prísne stráženom veľkom objekte, kde sa všetko točilo len okolo kozmických letov, mali prísne zakázané hovoriť o svojej práci s niekym, kto nepatril k ich projektom.   

Keď v roku 1975 pri spoločnom projekte Sovjetov a Američanov, pri projekte Sojuz-Appolo, prišlo k ich stretnutiu v kozme, tak americkí astronauti sa netajili svojou závisťou, keď videli, aké pekné bývanie majú v svojom kozmickom "plavidle" ich ruskí kolegovia. Ich mobiliar nebol ani zďaleka taký pekný a pohodlný ako ruský a vo svojom Appole nemali ani žiadny salón. V Sojuse bol pekny okrúhly salón. To bola zásluha Galiny.

Hoci Galina išla už v roku 1990  do dôchodku, o kozmos sa zaujíma stále. Dnes, keď má 87 rokov, tak pracuje stále. Pracuje ako umelkyňa, ktorá maluje a ako hrdo hovorí, tak si so svojimi obrazmi aj dobre zarobí. Jej dôchodok je nízky a prízvukuje, že teraz žije materiálne oveľa lepšie, ako keď pracovala na kozmických programoch. Pred nejakým časom bola v Nemecku,  kde vystavovala svoje obrazy a výkresy svojich kozmických mobiliárov v Dome umenia v Bonne.