Fyzici dokázali: Život po smrti existuje. Mozog je kvantový procesor

 Diskusie o tom, či existuje život po smrti alebo nie, majú dlhú históriu. Pre kresťanskú teológiu bolo ale vždy jasné, že život po smrti existuje. A pre masy svojich veriacich si vymyslela aj veľmi účinnú rozprávku o nebi pre tých poslušných, ktorí sa nechali manipulovať a jej slúžili a peklo pre tých zlých a neposlušných.

V mojej knihe o tajomstvách kozmu, ktorú som vydal pred štvrť storočím v Bratislave, som písal podrobne aj o tom, že naša existencia nekončí smrťou. Smrťou končí vždy len existencia nášho organického tela. Uviedol som v knihe, že budeme existovať aj naďalej, ale v inej forme a samozrejme, že ani nebo ani peklo, tak ako ho hlásajú teológovia, neexistuje.

Pritom treba podotknúť, že aj oni už svoje stredoveké pojmy o nebi a pekle zmodernizovali a opisujú ho celkom inakšie, ako ich stredovekí kolegovia. 

Opísal som v knihe a podrobne analyzoval aj fyzikálne efekty v mozgu, ktoré potvrdzujú, že naše individuálne vedomie prežije koniec a rozpad nášho tela.

To, čo prekoná našu smrť, je teda naše vedomie (kto chce, môže ho identifikovať s dušou a hovoriť o duši, ktorá bude ďalej zotrvávať v kozme). To bude existovať ďalej vo forme veľmi špeciálneho energetického pola.

Dlho platilo pre vedu, že mozog človeka je príliš teplý a príliš vlhký na to, aby v ňom mohli odbiehať zvláštne špeciálne, vysoko citlivé procesy. Táto „logika“  je už ale mimo hry. Fyzici objavili, že mozog produkuje, prípadne, že „niečo“ mimo neho v ňom vyvoláva kvantové kmitanie a tak ho možno označiť za istý druh „biologického počítača“.

Kvantové vibrácie mozgu sú fyzikálne dokázanou realitou a vedomie človeka je akoby istým druhom špeciálneho programu, ktorý odbieha v kvantovom počítači v mozgu. Mimoriadne a špecifické je ale to, že tento program nie je naviazaný na ohraničený organický život človeka, ale funguje a pracuje po smrti aj ďalej.

Všetko čo vedome vnímame je len reakciou mikroštruktúr na kvantovo-gravitačné efekty, ktoré vznikajú v týchto štruktúrach. Tento proces fyzika menuje „orchestrovaná objektívna redukcia“.

V ďalšom už len niekoľko stručných informácií (podrobne o všetkom píšem v mojej pripravovanej knihe Kozmos žije – vedomie kozmu a vedomie indivíduí).

Mikroštruktúry v mozgu človeka, keď tento vstúpi do fázy svojej klinickej smrti, síce stratia svoje kvantové stavy, lebo mozog prestáva existovať. Avšak informácie o týchto kvantových stavoch vo vnútri štruktúr ako takých (kozmických) sa nestratia, ale ostávajú zachované naďalej.

Inak vyjadrené :

Individuálne vedomie zomierajúceho opúšťa telo človeka a po jeho smrti žije ďalej. Tieto najnovšie fyzikálne poznatky korešpondujú presne s tým, čo som o vedomí napísal v mojej knihe spred štvrť storočia. (Mnohí hlupáci neznalí fyziky a kvantovej fyziky sa z toho smiali a označovali to výsmešne za ezoteriku).

Zmienené informácie vedomia nemôžu – ako som už povedal - nikdy zaniknúť a odchádzajú po smrti mozgu ako tzv. difúzne informácie do kozmického priestoru (aj tu platí prastará taoistická múdrosť –  mimochodom dôkladné štúdium taoizmu mi dalo nemierne veľa a rozšírilo moje vedomie neobyčajným spôsobom – v každom bode kozmu a či v kazdej častici kozmu je všetko to, čo je aj v celom kozme a preto je všetko so všetkým spojené a kto to vie, TEN VIE VŠETKO).

Ak sa zomierajúceho človeka, alebo toho, kto je už zdanlivo mŕtvy, podarí reanimovať, tak sa tieto kvantové informácie vedoma vrátia opať späť do jeho mozgu a on bude zadivene rozprávať o svojich neuveriteľných „posmrtných“ zážitkoch, napr. aj o tom, ako odniekiaľ z výšky pozoroval svoje nehybné „mŕtve“ telo na posteli a vie, čo ľudia okolo neho vtedy hovorili, atď…….