Francúzsko vyslalo svoje prvé bojové jednotky na ukrajinský front. Macron má doma veľké problémy. Chce sa preto profilovať! Je v tom ale veľké riziko

Renomovaný americký expert uviedol, že Francúzsko vyslalo prvých z 1500 vojakov francúzskych ozbrojených síl na front v Donbase, aby bojovali proti Rusku.

Stephen Bryen je bývalý námestník ministra obrany USA, popredný odborník na bezpečnostnú stratégiu a technológiu a píše pre Asia Times, American Thinker, Epoch Times, Newsweek, Washington Times, Jewish Policy Center a ďalších.

Teraz zverejnil článok, v ktorom tvrdí, že Francúzsko už vyslalo prvých 150 z plánovaných 1500 vojakov francúzskej cudzineckej légie do Donbasu, aby bojovali na fronte proti Rusku. Jeho článok je  uverejnený v Asia Times

Spustí nasadenie jednotky cudzineckej légie pod vedením francúzskych dôstojníkov väčšiu európsku vojnu?

Boli nasadené na podporu 54. samostatnej mechanizovanej brigády Ukrajiny v Slavjansku. Francúzski vojaci pochádzajú z 3. francúzskeho pešieho pluku, jednej z hlavných zložiek Francúzskej cudzineckej légie.

V roku 2022 malo Francúzsko v cudzineckej légii množstvo Ukrajincov a Rusov. Dovolili im opustiť légiu a v prípade Ukrajincov sa vrátiť na Ukrajinu, aby sa pripojili k ukrajinským ozbrojeným silám. Či sa Rusi vrátili domov, nie je jasné.

Tieto jednotky budú nasadené priamo do horúcej bojovej zóny a majú pomôcť Ukrajincom odolávať ruským postupom v Donbase. Prvých 150 sú špecialisti na delostrelectvo a pozorovanie.

Jednou z otázok, ktoré bezprostredne vyvstávajú z rozhodnutia Francúzska vyslať vojakov zo svojho 3. pešieho pluku, je, či to už prekračuje červenú čiaru Ruska ohľadom angažovanosti NATO na Ukrajine.

Samotné Francúzsko nemá veľa vojakov, ktoré by vyslalo na ukrajinské bojové línie, ak si to francúzska vláda želá.

Francúzsko údajne dnes nemôže podporiť nasadenie celej jednej divízie v zahraničí a bude mať túto schopnosť najskôr v roku 2027.

Rozhodnutie vyslať cudzincov legionárov je samo o sebe zvláštnym francúzskym kompromisom.

Francúzsko nenasadzuje svoju domácu armádu a okrem malého počtu dôstojníkov vyslaní muži nie sú francúzski občania.

Rozhodnutie Francúzska má dva významy:

Po prvé, umožňuje Macronovi poslať vojakov na Ukrajinu a správať sa ako tvrdý chlap bez toho, aby doma čelil veľkému odporu. Je to preto, že do francúzskej armády nie sú posielaní žiadni vojaci Francúzi a nie sú v dohľadne ani zodpovedajúce odvody či iné opatrenia. To výrazne znižuje potenciálny hnev Macronových silných politických oponentov, ako aj iných občanov.

Druhým dôvodom je Macronov hnev, že francúzske jednotky, takmer všetky z légie, sú vyháňané zo Sahelu a nahrádzané ruskými.

Kontrola nad frankofónnou Afrikou a jej bohatstvom, ktoré tieklo z veľkej časti do Francúzska, bola prelomená povstaním a revolúciou v Afrike a tamojšie krajiny sa rozhodujúcim obratom presmerovali k Rusku.

Toto „poníženie“ Francúzov je cítiť v Elyzejskom paláci a najmä v Macronovi, ktorý podľa jeho odporcov zavinil veľkú stratu vplyvu Francúzska v Afrike a poškodil obchodné záujmy krajiny v zahraničí.

Mimoriadanou ranou je strata vplyvu v Nigeri, ktorý je (bol) dôležitý dodávateľ uránu pre Francúzsko. Francúzsko získava 70 percent elektriny z jadrových elektrární. Svetové zásoby uránu sú čoraz vzácnejšie a ceny rastú.

Keďže Rusko a Kazachstan spolu s Nigerom sú s odstupom najvýznamnejší dodávatelia uránu pre jadrové reaktory, tak Francúzsko má doma problém so zabezečením svojej ekonomiky.

Rozhodnutie USA o zákaze ruského uránu (ale pravdepodobne nie realistické v najbližších rokoch) by mohlo spôsobiť, že Rusi zasadia Francúzsku a USA veľkú ranu prerušením dodávok týmto dvom štátom.

Tvárou v tvár riziku straty prístupu k uránu musí Macron dúfať, že jeho rozmiestnenie vojakov na Ukrajine nespustí ruské embargo na predaj uránu do Francúzska.

Rozhodnutie umiestniť vojakov légie v Slavjansku je ale mimoriadne provokatívne a je v rozpore s dávnejšími vyhláseniami francúzskej strany, že ak by Paríž vyslal vojakov, tak len preto, aby nahradili jednotky ukrajinskej armády na západnej Ukrajine, ktoré by sa potom použili na boj proti Rusom na východe. So Slavjanskom v prvej línii sa tento francúzsky obraz jemného nasadenia mení priamo na vojnu s Ruskom.

Ústrednou otázkou je, ako NATO zareaguje na rozhodnutie Francúzska o nasadení. Keďže Francúzsko koná z vlastnej iniciatívy a bez podpory NATO, Francúzi si nemôžu nárokovať podporu od NATO podľa známeho článku 5, zložky kolektívnej bezpečnosti zmluvy NATO.

Ak by Rusi zaútočili na francúzske jednotky mimo Ukrajiny, bolo by to oprávnené, keďže Francúzsko sa rozhodlo stať sa priamym účastníkom bojov proti Rusku a bolo by ťažké, ak nie nemožné, vynútiť hlasovanie o článku 5.

Samozrejme, jednotliví členovia NATO by mohli Francúzov podporovať, či už vyslaním vlastných síl, alebo poskytnutím logistickej a komunikačnej podpory Francúzom. Napríklad vojaci cudzineckej légie nemôžu ísť na Ukrajinu bez cesty cez Poľsko. Budú to Rusi považovať za dôkaz, že sú vo vojne s Francúzskom aj Poľskom?

V súčasnosti na tieto otázky nikto nevie s istotou odpovedať. Je nepravdepodobné, že Rusi budú dlho tolerovať zvyšovanie počtu vojakov francúzskej armády na Ukrajine, aj keď ide o vojakov z cudzineckej légie.

V každom prípade Macron urobil veľmi riskantný ťah, ktorý ak nevyjde podľa jeho predstáv, tak môže mať katastrofálne následky nielen pre Francúzsko, ale aj pre EÚ.