Fascinujúce poznatky o chaose - otvorené systémy sa neraz ocitnú na hranici chaosu - 1. časť

V dávnych dobách ľudia boli presvedčení o existencii dvoch svetov - sveta poriadku a sveta chaosu, ktoré nažívali vedľa seba ako dvaja dobrí priatelia. So vznikom mechanistickej vedy sa vytvoril nový názor - začala sa "diskriminácia chaosu". Boli to filozovia antického Grécka, najmä Aristoteles, ktorí chaos a jeho zákony fakticky úplne odstránili z myslenia ľudí. Aristoteles bol presvedčený, že poriadok môže ovládnuť všetko, a tak v podstate existuje všade. Aj keď ho niekedy nemožno objaviť, tak učite aj vtedy je prítomný v neviditeľnej forme. 

Toto presvedčenie prevzali aj stredovekí učenci a  na jeho základe vyvinuli koncepciu hierarchií poriadku od najnepatrnejších bytostí až po anjelov. V systéme viery, založenej na dokonalosti a všemohúcnosti boha, chaos predsa nemohol mať miesto. Preto ho dávali do súvislosti so silami zla, nešťastia a pekelných mocností. V časoch Descarta, Keplera, Galilea a Newtona sa zaznávanie chaosu ešte zintenzívnilo. Descartov koordinačný (súradnicový) systém a objavy Newtona v mechanike a astronómii umožnili vedcom pokladať celý svet i vesmír za komplex jednotlivých, do seba zapadajúcich poriadkov, ktoré perfektne a predpovedateľne spolupracujú. Tak sa vytvorila klamná a absolútne nesprávna predstava, že je možné všetko porozumieť a opísať pomocou vhodných matematických vzorcov.

Podľa tohto svetonázoru bolo to, čo sa navonok javilo ako chaos, v podstate tiež istým druhom poriadku, ktorý vznikol zo spolupráce množstva skrytých subtilných poriadkov, ktoré ešte neboli pochopené. Vedci si boli istí, že jedného dňa, keď veda bude veľmi rozvinutá, tak bude rozumieť týmto poriadkom a potom bude aj chaos, ktorý z nich vzniká, len poriadkom, aj keď veľmi komplexným.

Prišlo však 19. soročie a začalo otriasať týmto presvedčením mechanistickej fyziky. Ukázalo sa, že napríklad nie je možné skonštruovať zariadenie, ktoré by po dodaní počiatočnej energie pracovalo večne, bez dodávania ďalšej energie. Všetky snahy o jeho konštrukciu stroskotali na tom, že časť dodanej energie sa premenila na dezorganizovanú CHAOTICKÚ ENERGIU, ktorá sa nijako nedala znova získať a použiť. Táto skutočnosť viedla k objavu jedného z najdôležitejších zákonov fyziky - zákona ENTROPIE, ktorý popisuje ustavične narastajúcu  dezorganizáciu každej energie v kozme. Tak vzniklo dôležité odvetvie fyziky - termodynamika.

Nejaký čas sa zdalo, že istú časť fyziky veľkého Newtona bude potrebné zrevidovať a univerzálny poriadok veľkého majstra dostal trhliny. Všetko nasvedčovalo tomu, že všetky otvorené systémy časom stratia pôvodný poriadok a rozpadnú sa do neporiadku (chaosu).

Tým sa nový zákon ENTROPIE stal akýmsi démonom, lebo prinášal SMRŤ CELÉMU KOZMU.