Fascinujúca toskánska Florencia a jej svetoznámy – stredoveký most Ponte Vecchio

Prvý raz som navštívil Florenciu na pozvanie dobrého priateľa, talianskeho žurnalistu, niekedy pred 40. rokmi. Odvtedy som tam bol niekoľkokrát. Toto mesto na Arne mi doslova učarovalo a nevedel som, čo mám v ňom najviac obdivovať, lebo všetko tam bolo unikátne a obdivovania hodné.  Mimoriadne ma ale uchvátil a nadchol fascinujúci a nevšedný most cez Arno, aký nemožno vidieť nikde inde, len vo Florencii – preslávený Ponte Vecchio.

No a Brunelleschiho il Duomo – prekrásna katedrála - so smelo konštruovanou kopulou a múzeum Uffizi, to boli ďalšie stavby, ktoré ma veľmi nadchli a sotva som sa od nich dokázal odtrhnúť.

Celé mesto je tou najvzácnejšou a najdrahocennejšou klenotnicou umenia, kultúry a histórie, akú si len možno predstaviť. Po Ríme je pre mňa tým najúžasnejším mestom Talianska – a v priebehu mnohých rokov som ich navštívil veľmi mnoho.

Na každom kroku možno obdivovať stále ešte akoby čerstvé a všadeprítomné stopy renesančného ducha pätnásteho storočia, ktorý sa zrodil vo Florencii a potom si odtiaľ našiel cestu do celej Európy a neskôr do celého západného sveta.

Za vlády rodu Mediciovcov v republike Florencia, ktorí boli veľmi štedrými a veľkorysími mecenášmi všetkého nového (vďaka im mohol tvoriť a pracovať v dobrom zabezpečení aj slávny legendárny Michelangelo) rozkvitla v neuveriteľne krátkom čase slávna epocha il Rinascimento.

Podobne, ako voľakedy dávno v antike, v Atenách, tak aj vo Florencii sa zrodili stovky vynikajúcich umelcov a mysliteľov, ktorých idey vyvolali mentálnu revolúciu celého európskeho myslenia.

Bolo to akoby prudká mutácia – symbolicky vyjadrené – európskeho mozgu, ktorý sa vymanil zo starých okov a začal prenikať k novým horizontom poznania.

A práve  do tejto epochy patril aj geniálny Leonardo da Vinci, narodený v malej dedinke pri Florencii, ktorý svojim myslením, svojimi priekopníckymi ideami a svojou kreatívnou prácou v rôznych oblastiach predbehol svoju dobu o niekoľko storočí.  

Už v časoch Etruskov – predchodcov starého Ríma  - bol na mieste dnešného Ponte Vecchia prechod cez Arno. Po povodni v roku 1333, ktorá zaplavila veľké časti mesta a zničila drevený most stojaci na tom istom mieste, boli brehy rieky Arno najskôr zabezpečené vysokými múrmi a potom bol v priebehu desiatich rokov od roku 1335 postavený súčasný kamenný most Ponte Vecchio.

Jeho staviteľ je neznámy. Vybudovanie Ponte Vecchio  sa často pripisuje maliarovi Taddeovi Gaddimu. Most dlhý 84 m a široký 32 m má tri segmentové oblúky s rozpätiami 27, 30 a 27 m. Od roku 1345 boli pozdĺž mosta bez medzier zoradené vedľa seba malé obchodíky. Len v strede dĺžky mosta sa okoloidúcim naskytne výhľad na Arno cez tri arkádové oblúky.

V poverení Cosimu I. de Medici postavil Giorgio Vasari v roku 1565 pasáž nad radom obchodov, časť takzvaného Vasariho koridoru, ktorý spája Palazzo Vecchio s Palazzo Pitti.

Pôvodne bol most dominovaný, a to takmer dvesto päťdesiat rokov, obchodmi a dielňami najmä mäsiarov a garbiarov.

Mäsiari hádzali svoj zapáchajúci odpad do Arna, garbiari im prali látky, ktoré boli predtým presiaknuté konským močom. V roku 1593 ich dekrétom Cosimu I. de Medici nahradili zlatníci, pretože neprodukovali  žiadny páchnúci odpad.

V malých obchodíkoch na moste je ešte aj dnes stále množstvo klenotníkov.

Keď sa nemecké jednotky v druhej svetovej vojne stiahli z Florencie, Ponte Vecchio bol jediný most v meste, ktorý nebol zničený, ale bol jednoducho zablokovaný zvyškami okolitých zničených budov a nedal sa používať. Vraj Hitler vydal rozkaz nechať most neporušený.

Počas povodne v novembri 1966 boli zaplavené veľké časti starého mesta, zaplavená bola aj vozovka mosta a vážne poškodený rad obchodov. Samotný most, jeho opory, piliere a oblúky však odolali masám vody.