Fascinujúca teória vysvetľujúca „Všetko“: Žijeme v čiernej diere? Hypoteticko-teoreticky môže náš vesmír skutočne existovať vo vnútri obrovskej čiernej diery

V čase dávno pred vznikom Zeme, pred zapálením Slnka, pred vznikom galaxií, dokonca pred objavením sa svetla, sa odohral Veľký tresk. Veľký tresk nastal pred 13,8 miliardami rokov.

Ale čo bolo a čo sa dialo  predtým?

Mnoho fyzikov hovorí, že neexistuje žiadne „predtým“. Trvajú na tom, že čas začal plynúť až v momente Veľkého tresku a že myšlienky na čokoľvek, čo mu mohlo predchádzať, nemajú nič spoločné s vedou.

Nikdy nepochopíme, aká realita existovala pred Veľkým treskom, z akých častí pozostávala a prečo došlo k veľkej explózii, ktorá vytvorila náš vesmír. Tieto otázky sú vraj mimo ľudského chápania.

Niektorí nekonvenční vedci však s týmto tvrdením nie sú spokojní. Títo fyzici teoretizujú, že v momente pred Veľkým treskom bola všetka hmota a energia vznikajúceho vesmíru sústredená v nepredstaviteľne hustej – ale konečnej – „škvrne“. To by sa potom dalo opísať ako zárodok nového vesmíru.

Podľa ich uvažovania bolo toto „semienko“ možno x-miliardkrát menšie ako akákoľvek častica, ktorú ľudia kedy pozorovali. Napriek tomu to bola častica, z ktorej mohli vzniknúť všetky ostatné častice a z nich potom: Všetky galaxie, slnečné sústavy, planéty a živé veci.

Ak by sa niečo dalo nazvať Božou časticou, bolo by to toto „semienko“, ktoré si také meno najviac zaslúži.

Ako ale také „semienko“ vzniká? Jedna z myšlienok, o ktorých sa roky diskutuje – najmä Nikodem Poplawski z University of New Haven – je, že tento zárodok nášho vesmíru bol vytvorený v možno najextrémnejšom fyzikálnom prostredí aké existuje:

Vo vnútri čiernej diery.

A je možné, že náš vesmír patrí do multivesmíru, do obrovskej „zbierky“ mnohých vesmírov.

O tom, ako a či sú vesmíry navzájom prepojené, sa vedú intenzívne vedecké diskusie. Všetky hypotézy sú zatiaľ len  teoretické špekulácie, pretože v súčasnosti nie je možné poskytnúť žiadne dôkazy.

Jedna mimoriadne presvedčivá myšlienka je, že „semienko“ vesmíru je do istej miery podobné semenu rastliny: Je to súbor základných látok, extrémne stlačených a zabalených v ochrannom obale.

Fyzici ako Dr. Poplawski tvrdia, že hmota vo vnútri čiernej diery dosiahne stav, v ktorom sa už nedá ďalej stláčať. „Semienko“ by potom nepredstaviteľne malé, ale by pritom vážilo niekoľko miliárd slnečných hmôt, ale na rozdiel od „singularity“ by bolo skutočné.

Proces kompresie sa zastaví, pretože čierne diery rotujú. Otáčajú sa extrémne rýchlo, takmer rýchlosťou svetla.

V dôsledku rotácie je „semienko“ vystavené extrémnym torzným silám. Nielenže je nepredstaviteľne malé a ťažké, ale je aj skrútené a skomprimované non plus ultra,

Takáto štruktúra môže náhle prasknúť - s „ranou“. A takýto tresk by sa dal nazvať aj Veľkým treskom.

Inými slovami, bolo by možné, že čierna diera bola a či je prechodným stavom medzi dvoma vesmírmi – alebo slovami Dr. Poplawského „jednosmernými dverami“.

Takže ak by človek narazil do čiernej diery v strede Mliečnej dráhy, mohol by sa vynoriť (i keď len vo forme svojich roztrhaných zvyškov) v inom vesmíre.

Tento druhý vesmír nie je v našom vesmíre, hovorí Dr. Poplawski. Diera je len spojením, porovnateľným so spoločným koreňom spájajúcim dva stromy.

Ale čo to všetko hovorí o nás, o ľuďoch a o všetkom tu v našom vesmíre?

Práve to, že by sme tak mohli byť produktom iného, ​​staršieho vesmíru. Dalo by sa to nazvať materským vesmírom.

A „semienko“ tohto materského vesmíru, vytvorené vo vnútri čiernej diery, malo svoj „veľký odraz“ pred 13,8 miliardami rokov, a hoci sa náš vesmír odvtedy rýchlo rozpína, stále môžeme byť za horizontom udalostí čiernej diery, kde sme vznikli.