Fascinujúca história matematiky – vedy, ktorá umožnila ľuďom lepšie rozumieť princípy a zákony kozmu. Môže byť aj "liekom" proti demencii!

Matematika mi učarovala už v útlom veku a skôr ako som začal chodiť do školy, som vedel spočítavať a odpočítavať v hlave i na papieri čísla – pokiaľ si spomínam, tak do sto.

Netrvalo dlho a som sa naučil násobiť a deliť. Potom to už rýchlo napredovalo s mojím ďalším poznaním v matematike. Čoskoro som potom objavil aj fyziku a astronómiu a ich súvis s matematikou.  A to už bola cesta k spoznávaniu kozmu a jeho javov.

Tu by som rád zdôraznil, že je skvelou prevenciou proti demencii a Alzheimerovi využiť matematiku ako na to veľmi vhodný nástroj. Osobne to robím každodenne matematickými cvičeniami v hlave. Stačí tomu venovať niekoľko minút. Je na to veľa možností.

Napr. spočítavať v hlave  dve trojmiestne čísla, neskôr i viacmiestne, alebo ich odpočítavať, násobiť dve dvojmiestne čísla, trojmiestne s dvojmiestnym, alebo riešiť v hlave jednoduché, neskôr i komplikovanejšie rovnice, napr.:  

3x +5.6 -3=0

X=

História matematiky zahŕňa viacero časových období formovaných rôznymi kultúrami:

Od starovekého Egypta cez staroveké Grécko po Čínu a späť do strednej Európy.

Najdôležitejšie etapy v histórii matematiky:

Staroveký Egypt a Babylon

Prvé pokusy o matematické uvažovanie sa vyskytli v Babylone niekedy okolo roku 3000 p.n.l.

Súviseli s každodennou bežnou problematikou, ako presné vypočítanie miezd, počítanie hospodárskych zvierat, spočítávanie produktov poľnohospodárstva a hydiny a podobne.

Na tento účel používali Babylončania hlinené tabuľky, ktoré, ako sa neskôr ukázalo, vydržali oveľa dlhšie ako zvitky egyptského papyrusu.

Tak vznikali prvé číselné zápisy a prvé, veľmi jednoduché vzorce.

Z takých matematických záznamov sa preto dali získať podstatne hodnotnejšie poznatky.

Väčšina nájdených vzorcov vznikla pravdepodobne pri prieskume pozemkov a stavbe domov.

Geometriou sa intenzívne zaoberali už Babylončania, napríklad pri stavbe pyramíd.

Prvé matematické postupy Egypťanov sa datujú približne 2900 p. n. l.. Rovnako ako u Babylončanov, aj u nich mnohé vzorce pochádzajú z plánovania budov. Každý matematický pohľad bol neuveriteľne cenný, najmä pri stavbe pyramíd.

Starovekí Egypťania aj Babylončania poznali štyri základné aritmetické operácie a dokonca už aj aproximáciu kruhového čísla pí, ale obaja pracovali s rôznymi číselnými sústavami.

Antika starých Grékov

Tá neobyčajne rozvinula matematické poznanie a starí Gréci už rozvinuli v matematike to, čo obyvateľom Mezopotámie a Egypta chýbalo, a síce teoretické logické dôkazy pre ich matematické vzorce.

Veda a špeciálne matematika prekvitala v Grécku naplno okolo roku 600 p.n.l. a svoj vrchol dosiahla u Grékov najmä takými géniami ako Archimedes, Pytagoras, Thales a Euklides.

Objavili, vysvetlili a odovzdali mnoho vzorcov a dôkazov geometrie, ktoré dnes poznáme, ďalším generáciám matematikov. Gréci boli tiež prví, ktorí považovali matematiku za filozofiu v kontexte vedy.

Boli teda prví, ktorí podnikli kroky k vedeckému mysleniu.

Čína a jej poznanie matematiky

V období vývoja čínskej matematiky boli dva rozkvety. Celkovo v priebehu 4000 rokov Číňania zozbierali rôzne matematické vzorce z iných krajín a napísali knihy s vlastnými výpočtami. Avšak, rovnako ako u Egypťanov, tieto boli bez konkrétnych riešení.

Väčšina matematických spisov bola spálená počas dynastie Qin. Prvá zachovaná kniha z Číny o matematických znalostiach je „Zhoubi suanjing“.

Jedným z najvýznamnejších matematikov zo starej  Číny bol Zhu Shijie z 13. storočia nášho letopočtu.

Jeho matematické dielo „Presné zrkadlo štyroch elementov“ sa zaoberalo najmä algebraickými rovnicami a sústavami rovníc.

Stredná Európa objavila matematiku pomerne neskoro

V strednej Európe sa prvý matematický výskum uskutočnil až okolo roku 1100 nášho letopočtu. Objavili sa nové výpočtové pomôcky, ale už aj jednoduché počítacie „stroje“, ako napríklad známe počítadlo.

Pre mnohých obchodníkov boli tieto nové matematické „kalkulačky“ veľkým pomocníkom pri obchodovaní a nákupe tovaru.

Dôležité boli aj preklady arabských a gréckych tradícií týkajúcich sa matematiky.

Prostredníctvom kontaktov k Arabom v Španielsku a južnom Taliansku sa ich matematické poznatky dostali aj k obchodníkom a matematikom v strednej Európe.

Potom niekedy od 13. storočia začala matematika v Európe naplno prekvitať a priniesla  mnohé objavy.

Filozofi a slávni matematici ako Michael Stifel, Fermat, Pascal, Descartes a mnohí ďalší obohatili matematiku svojimi novými revolučnými poznatkami.