Experti-neurológovia urobili úžasný a veľmi prekvapujúci objav o našom mozgu

V ďalšom o tomto objave len krátko a výstižne a bez podrobnej odbornej terminológie, ale ľahkou formou zrozumiteľnou každému.

Ľudský mozog je pre vedu v mnohých oblastiach stále záhadou. Švajčiarski vedci teraz rozlúštili ďalší jeho fascinujúci „mechanizmus“.

Dosiaľ boli vedci jednoznačne presvedčení o tom, že všetky spomienky a teda aj spomienky na detstvo sú v mozgu uložené len raz, takpovediac len v jednej kópii. Tomu ale v skutočnosti vôbec tak nie je.

Táto myšlienka môže znieť na prvý pohľad zvláštne, ale nový výskum naznačuje, že formovanie našej pamäte je v skutočnosti neobyčajne zložitý proces.

Namiesto ukladania spomienok ako jednoduchých záložných kópií vždy len v jednom prevedení, pracuje náš mozog oveľa komplexnejšie, lebo  vytvára niekoľko rôznych kópií každej spomienky.

Práve tento zvláštny fenomén v mozgu objavili vedci z Bazilejskej univerzity. Hoci sú tieto kópie zapamätaných spomienok spočiatku identické, postupom času sa menia a vyvíjajú sa veľmi odlišným spôsobom. Niektoré z nich sa dokonca časom úplne vymažú. Mozog usúdil, že už nebudú nikdy potrebné.

Vedci konkrétne zistili, že v hipokampe, oblasti mozgu zodpovednej za učenie, je každá zažitá udalosť uložená ako spomienka paralelne v najmenej troch rôznych skupinách neurónov. Niečo také je priam neuveriteľné, ale je to nový fakt, tak ako ho potvrdili a opísali švajčiarski experti.

Tieto neuróny sa líšia predovšetkým svojím vekom:

Najstaršie neuróny sa vytvorili v ranom štádiu embryonálneho vývoja, zatiaľ čo najmladšie sa vytvorili oveľa neskôr.

Podľa výskumníkov neuróny, ktoré sa objavia skoro, ukladajú udalosť z dlhodobého hľadiska a ich pamäťová kópia sa časom posilňuje.

Presný opak sa deje s neskoro sa vyvíjajúcimi neurónmi:

Ich pamäťová kópia je spočiatku veľmi silná, ale časom sa vytratí, takže mozog k nej po chvíli už nemá prístup. Existuje aj tretia skupina neurónov, ktorých vytvorená kópia je takmer trvalo stabilná.

Zaujímavosťou pritom je, že tri rôzne pamäťové kópie sa líšia v tom, ako ľahko sa dajú zmeniť a prispôsobiť novým zážitkom v prostredí.

Spomienky, ktoré sú zapamätané neskorými neurónmi a teda uložené len krátko, sú veľmi tvárne a dajú sa prepísať. Takže keď sa nad tým krátko po zážitku znova zamyslíme, tak neskoré neuróny sa aktivujú a integrujú nové informácie do pôvodnej pamäte.

Na druhej strane, ak si na túto udalosť spomenieme až po dlhšom čase, tak rané neuróny vytvoria svoju pamäťovú kópiu, ktorá sa potom dá len ťažko zmeniť.

Náš mozog sa teda musí vyrovnať s dvoma náročnými protichodnými úlohami:

Na jednej strane si musí pamätať minulé udalosti, aby sme sa vedeli zorientovať vo svete, v ktorom žijeme, pritom ale na druhej strane musí prispôsobiť spomienky zmenám okolo nás, aby sme sa mohli správne rozhodovať,“

napísal vedúci štúdie prof. Flavio Donato v tlačovej správe univerzity.

Už len dodám, že fenomén zapamätania je pre mozog obrovská výzva a jeho realizácia je  impozantným úspechom.