Existuje „kozmický vzorec“, ktorý je „otcom“ celého diania v kozme?

To znamená taký čarodejný „vzorec“, z ktorého možno „vyčarovať“ celý kozmos. Pod pojmom „kozmický vzorec“ rozmumieme teóriu, ktorá by v sebe zahrňovala a vysvetlovala všetky fenomény a procesy, ktoré sa v kozme odohrávajú. Už Albert Einstein venoval veľa rokov svojho života na to, aby ju vypracoval. Nepodarilo sa mu to. Nebol ale ani prvý a ani posledný fyzik, ktorý sa o to pokúšal. V časoch Einsteina však fakticky nebolo možné tento univerzálny „vzorec“ objaviť. Vtedy ešte neboli k tomu vedecky vhodné podmienky a možnosti. To génius Einstein ignoroval alebo si neuvedomoval.

Dnes má v tomto smere veda oveľa lepšie možnosti. Napriek tomu je niekoľko fyzikov a matematikov, ktorí sú presvedčení, že objaviť ho nebude nikdy možné. Sú to predovšetkým tí vedci, ktorí veria na osobného boha. Podľa nich túto „božskú formulku“ pozná len boh a si ju žiarlivo stráži len pre seba.

„Kozmicky vzorec“ stvorenia všetkého toho, čo vo svete pre nás viditeľnom, i vo svete pre nás neviditeľnom, existuje, musí obsiahnuť  a vysvetliť všetky častice, z ktorých pozostáva hmota a súčasne aj všetky sily, ktoré medzi nimi pôsobia. V podstate ide o objavenie akejsi praenergie a či prasily, ktorá ešte pred začiatkom času vytryskla a vybuchla z niečoho, čo bolo „ničím“, lebo ešte neexistoval žiadny pozorovateľ.

Z nej povstal čas, priestor a ďalšie sily. Hneď v tom momente však aj prestala existovať, lebo sa „stratila“ v tom, čo z nej povstalo – vzniklo. Na počiatku časov bolo teda len JEDNO a nič iné neexistovalo. Potom sa toto JEDNO premenilo na MNOHÉ. Začala sa evolúcia a éra dualít. Písal som o tom podrobnejšie filozofickou rečou v článku o TANTRE i v mojej knihe (ešte na Slovensku vydanej: KOZMOS, DUCH a VEDOMIE)

ABSOLÚTNO teda pôsobením „kozmického vzorca“ vytvorilo relativity, duality, vzťahy a časopriestor. Tiež to môžeme vyjadriť tak, že SYMETRIA sa zlomila a premenila sa na množstvo ASYMETRIÍ. Len tieto asymetrie umožnili rozbehnutie evolúcie nášho kozmu. Existuje však aj mnoho takých kozmov, kde evolúcia veľmi skoro „zamrzla“ a ostali navždy len v tom istom stave, napríklad ako vodíkový kozmos.

V súčasnosti existuje jedna teória, ktorá je už veľmi blízko k tomu, aby bola hľadaným „kozmickým vzorcom“.

Táto teória sa volá štandardný model. V kozme existujú len štyri fundamentálne druhy síl, ktoré sú dodávateľmi energie pre všetko čo sa deje a odohráva v jeho makroskopickej a jeho mikroskopickej úrovni.

sila silnej interakcie

sila slabej interakcie

sila elektromagnetická

sila gravitačná

Prvé dve sily pôsobia len v mikroskopickej úrovni – medzi časticami atómov. Čo je sila elektromagnetická a gravitačná nemusím vysvetlovať – to je z jednoduchej školskej fyziky známe každému.

Preto len lapidárny príklad: Elektromagnetizmus umožňuje napríklad prácu transformátora. A dve telesá, ako napríklad Zem a Mesiac, sa vďaka gravitácii navzájom priťahujú.

Neúplny „kozmický vzorec“ štandardného modelu dokáže zahrnúť len tri z uvedených štyroch síl a síce prvé tri. Sila gravitačná ostáva mimo neho.

Som ale presvedčený, že jedného dňa sa fyzikom podarí teóriu štandardného modelu prepracovať tak, že v ňom budú obsiahnuté všetky štyri sily. A určite to bude vo forme veľmi komplexnej a zložitej matematickej teórie, ktorá bude zrozumiteľná len tomu, kto bude mať veľmi obsiahle poznatky z matematiky a fyziky.

A tento model bude až potom perfektným „vzorcom kozmu“, keď dokáže vysvetliť aj tajomstvo tmavej hmoty.