Evolúcia kozmu z materialistického pohľadu - 2. časť

Vylúčiť však nemožno ani to, že prírodné zákony evolvujú podobne, ako evolvuje kozmos, respektíve, že evolvujú súčasne s ním. Ale čo, ak to, o čom sme presvedčení, že sú prírodné zákony, vôbec nie sú zákony, ale len čímsi, ako "zaužívanými zvyklosťami", takpovediac, že sú tradičnými obyčajmi a zvyklosťami hmotnych častíc?
Ak sa totiž len trochu zamyslíme nad pojmom prírodné a či fyzikálne zákony, zbadáme, že tento pojem vo svojej podstate nie je ničím iným ako metaforou. A metaforou je aj to, čo v spoločnosti nazývame zákonom, lebo v skutočnosti je paradoxné to, že si myslíme a že sme presvedčení, že zákon je niečo absolútne a vždy nemenné, pritom sa zákony časom a zmenami v spoločnosti tiež menia. Nemenné zákony preto existujú len v našom vedomí, nie však v realite.
V prípade, že prírodné zákony budeme chápať ako "zaužívané zvyklosti", tak si to musíme predstaviť napríklad nasledovne.
Pre pána Nováka je nepísaným zákonom, že každú druhú nedeľu, keď jeho futbalový klub hrá zápas doma, tak ide na zápas. Keď jeho syn má 6 rokov, tak ho zoberie prvý raz na futbalový zápas. Syn si takto tiež zvykne chodievať na futbal a po rokoch, keď je už dospelý, chodí na futbal pravidelne aj sám, pričom akoby to robil v zmysle nejakého zákona, ktorý sme vyššie nazvali "zaužívanou zvyklosťou".
Ak teda vezmeme do úvahy, že príroda a evolúcia sa eventuálne neriadia rigoróznymi a nemennými zákonmi, ktoré existovali večne v nezmenenej forme, ale zvykmi a či zvyklosťami, tak môžeme prehlásiť, že fyzike a astrofyzike to v podstate "môže byť celkom jedno" a úplne ľahostajné, či evolúcia a jej priebeh je výsledkom zákonov alebo zvyklostí prírody.
O elektrónoch, hviezdach, planétach, energetických poliach či galaxiách vieme, že existujú už miliardy rokov a že ich "správanie" sa mohlo po takom dlhom čase stať už takou "zaužívanou zvyklosťou", že je stabilné a nemenné.
Preto možno povedať, že ak sa príroda správa zo "zvyku" tak, ako sa správa, potom to navonok vyzerá tak, akoby jej fenomény boli spôsobené a riadené výlučne na základe pôsobenia  večných a nikdy nemenných zákonov. Z toho, čo sme si v tejto veci dosiaľ uviedli, vyplýva, že pre všetky systémy, ktoré v prírode existujú už od nepamäti, je celkom jedno, či im vládnu zákony alebo "zaužívané zvyklosti. A ani my nemáme nijakú možnosť, aby sme to nejakým spôsobom mohli zistiť a rozlíšiť.
Je tu však niečo, čo nám do budúcnosti dáva nádej, že sa to raz budeme môcť dozvedieť. Ide o fenomény, ktoré sú úplnými "nováčikmi" evolúcie. To znamená, že ich mechanizmy existujú len krátky čas. Nové systémy evolúcie sú charakterizované tým, že ich organizačné automatizmy sa vytvárajú pomalšie a "ťažkopádnejšie", lebo ešte nemali dostatok času, aby sa stali "zaužívanými zvyklosťami" prírody. Ak by sa riadili zákonmi a nie zvykmi, tak by to bolo z hľadiska rýchlosti iné - išlo by to rýchlejšie. Ak sa však nový fenomén riadi zvykom a nie zákonom, potom je jeho bezchybná realizácia tým pravdepodobnejšia, čím viackrát sa v minulosti opakoval. V takom prípade musíme predpokladať, že príroda vlastní niečo podobné tomu, čo u nás ľudí nazývame pamäťou a preto sa vie rozpamätať vždy znova na svoje zvyky.

Koniec