Evolúcia a vývoj atmosféry na Zemi v stručnom prehľade

Naša planéta vznikla približne pred takmer 5 miliárd rokmi. Postupne sa na nej začala vytvárať praatmosféra a pramore. Pod vplyvom bleskov, ktoré nepretržite bičovali praatmosféru a žiarenia Slnka začali z molekúl atmosféry vznikať nové iné molekuly. 

Tie sa prostredníctvom kolobehu vody dostávali do pramora a tam sa vytvárali prvé veľmi jednoduché organické molekuly.

To bol začiatok „chemickej“ evolúcie na Zemi a až z nej vyšla oveľa neskôr biologická evolúcia. Jej začiatok sa udial asi pred 3,5 miliárd rokmi.

Veda vychádza z toho, že atmosféra sa v priebehu histórie Zeme trikrát vo svojom zložení podstatne zmenila.

Zloženie prvej atmosféry spred asi štyroch miliárd rokov bolo ovplynené a takpovediac  dané činnosťou a aktivitou vulkánov, ktorá bola maximálne intenzívna a zároveň aj postupným ochladzovaním zemského povrchu.

Tieto dva faktoy boli rozhodujúce pre zloženie prvej atmosféry. Bolo v nej 80 percent vodnej pary, 10 percent  CO2,  6 percent H2S a len minimum z N2, H2, CO, He, CH4, a NH3.

Druhá atmosféra, ktorá sa presadila niekedy pred 3,4 miliárd rokmi bola charakteristická tým, že obsah vodnej pary v nej sa drasticky znížil, a to v dôsledku toho, že sa vytvárali pramoria.

Postupne ich zasýtili veľké množstvá H2S a CO2 z atmosféry. Ľahké prvky  vodík a hélium unikli do kozmického priestoru. Vznikli prvé anaerobné baktérie, ktoré produkovali N2 a CH4.

Cez atmosféru prechádzalo vtedy ešte nefiltrované UV-žiarenie Slnka (tá až neskôr získala schopnosť jeho filtrovania – inak by nebol mohol vzniknúť organický život) a jeho energia rozložila veľké množstvá CH4, NH3 a H2O, ktoré boli v nej.

Bolo to práve toto špecifické zloženie praatmosféry, ktoré malo rozhodujúci vplyv na vznik prvých biomolekúl, z ktorých sa potom začal vytvárať život v praoceánoch (ako to preukázal Miller-Urey pokus).

Vysoký podiel kyslíka v súčasnej, už tretej atmosfére vznikol zásluhou rastlinných organizmov.