Európu zruinovať, Rusko rozložiť a USA „ zhegemonizovať“ – ale čo s Čínou? Tá postavila nový neprekonateľný „čínsky múr“ !

Už niekoľko rokov čoraz častejšie zažívame delenie sveta na údajne dobrých a údajne zlých. Samozrejme pravidlá takého zadelovania určujú len USA. Znamená to negatívnu emocionalizáciu obyvateľstva a desivú militarizáciu Západu -svedčí o tom napr. aj vyhlásenie nemeckého ministra obrany Pistoriusa:

 „Musíme sa pripraviť na vojnu“!

Globálne vojenské výdavky na rok 2022 predstavovali ohromujúcich 2,2 bilióna dolárov, z čoho asi 40 percent pripadlo na Spojené štáty. Ich rozpočet pre najväčšiu vojenskú silu na svete dosiahol v roku 2022 celkovo okolo 877 miliárd dolárov. Naproti tomu Rusko minulo na svoju armádu len 86,4 miliardy, pričom na rok 2024 zvýšilo svoj vojenský rozpočet o 70 percent. 

To je však  v porovnaní s USA ale aj tak len zlomok z ich výdavkov na armádu – takže kto je tu vojnový podpaľač číslo jedna na svete?

Kamkoľvek sa pozrieme, všade je zmätok, chaos a vojna. A vidno, že takmer vo všetkých prípadoch sú za to  zodpovedné USA. Podarilo sa im vytvoriť problémové miesta po celom svete a tiež rozdeliť Európu. 

Po neúspešných pokusoch o zmenu režimu vo Venezuele, Iráne, Sýrii, Bolívii a Bielorusku sú momentálne v hľadáčiku USA na zmenu režimu Gruzínsko a Moldavsko. Postup je aj tam založený na metóde použitej na Ukrajine:

Vyvolanie nespokojnosti občanov a ich nadšenia pre EÚ sa má urobiť pomocou „intervenčných aktivistov“, špecialistov  na vyvolanie nepokojov a v konečnom dôsledku na zmenu vlády.

To sa USA ukážkovo podarilo na Ukrajine v roku 2014 a odvtedy je krajina pevne v rukách USA, ktoré pritom využívajú svojich EÚ poskokov. 

Je to jasné: USA sú zodpovedné za to, čo sa deje na Ukrajine s touto vyprovokovanou vojnou, ktorú v súčasnosti ale na veľkú zlosť Zelenského mediálne zatieňuje  brutálne krvavý konflikt na Blízkom Východe.  

Nemecko ale nie je Ukrajina a jej vláde na čele s nacionalistami a fašistami nie je nič dlžné. Berlínski politici sa však vzdali štátnych hraníc, nereprezentujú nemecké záujmy, ale očividne plnia pokyny Washingtonu na úkor vlastného obyvateľstva.

Americký prezident Biden stále naivne verí, že dosiahol cieľ svojho desaťročia trvajúceho úsilia podriadiť Rusko západným plánom a strategickým záujmom Západu. Ale Rusko je jadrová veľmoc a nikdy nepripustí porážku, ktorá by viedla k  rozdeleniu krajiny. Vojna na Ukrajine sa preto skončí, keď si USA uvedomia, že Rusko sa nevzdáva a vyhrá.

Nedá sa však stále vylúčiť, že Západ  nevyprovokuje Moskvu tak, že príde k jadrovej vojne.

Ak by sa tak stalo, Nemecko by navždy zmizlo z mapy, pretože americké vojenské základne na jeho území sú v hľadáčiku ruských rakiet. Napriek tomu sa demonštruje proti všetkému možnému, ale len veľmi sporadicky proti prezbrojovaniu, vojne a šíreniu medzinárodnej nenávisti. Indoktrinácia obyvateľstva zafungovala, len málokto si uvedomuje vážnu hrozbu jadrovej vojny. Skutočnosť, že nemecká, ale aj francúzska vláda  ochotne podporovali sankcie a vojnovú politiku na príkaz USA je v podstate katastrofou pre vlastné národy.

Teraz je jasné, že Spojené štáty sa snažia o zmenu režimu v Moskve, a to prostredníctvom infiltrácie a tiež vojensky. Rusko je najväčšia krajina na svete s obrovskými zdrojmi. Západ sa preto už dlho pokúšal otvoriť krajinu svojím ekonomickým a geostrategickým cieľom. Európa je v súčasnosti hnaná do záhuby a eliminovaná ako konkurent USA. Americká ekonomika, ktorá bola na pokraji kolapsu, sa postupne zotavuje, zatiaľ čo nemecký priemysel sa citeľne zmenšuje a mnohé firmy sa sťahujú alebo krachujú. A nemecký kancelár je vazalsky  inštruovaný  Washingtonom.

Postoj berlínskych politikov je ťažko prekonateľný, pokiaľ ide o ich neschopnosť a oddanosť USA. Je tu aj zásadný problém: Popredným nemeckým politikom a novinárom chýbajú historické znalosti a národné povedomie a nemajú geopolitický prehľad. V tomto smere zostáva nemecká politika a spravodajstvo nedôveryhodné, a to najmä preto, že sú pod určujúcim vplyvom USA a NATO.

Protieurópska geopolitická stratégia USA je už dlho dobre známa. Napríklad  v roku 2015 riaditeľ vplyvného washingtonského think-tanku Stratfor George Friedman vo svojom prejave uviedol, že hlavným záujmom Spojených štátov už celé storočie je, aby sa nemecký kapitál a nemecké technológie nespojili s ruskými surovinovými zdrojmi a ruskou pracovnou silou. To by bola taká hospodárska aj vojenská konkurencia, ktorú by USA v žiadnom prípade netolerovali.

Preto bol okolo Ruska vybudovaný „cordon sanitaire“, bezpečnostný pás. Toľko k dlhodobej stratégii Spojených štátov, ktoré v roku 1904 dostali od prezidenta Theodora Roosevelta „splnomocnenie“ na výkon „medzinárodnej policajnej moci“ a nekompromisného presadzovania ekonomických a strategických záujmov vo svete.

Skutočnosť, že toto „oprávnenie“ naďalej platí, sa jasne potvrdila vyhodením ropovodov v Baltskom mori do vzduchu. Americký investigatívny novinár Seymour Hersh po rozsiahlom výskume dospel k záveru, že tieto výbuchy, teda tento útok na nemeckú infraštruktúru, vykonali USA. Nemecká vláda, ktorá o tom s najväčšou pravdepodobnosťou vedela vopred, o tom len zaťato mlčí - ďalší znak nedostatku suverenity.

A Hersh, ako každý, kto hovorí niečo, čo nie je príjemné USA, bol ostro napadnutý a hanobený.

Akokoľvek, ale v súčasnej situácii hegemonistické plány a úmysly USA nemajú najmenšiu šancu. V ceste im stojí nová svetová veľmoc Čína, ktorej váha a dôležitosť vo svete každým rokom rastie.

 To však Roosvelt v roku 1904, keď z USA „urobil svetového policajta na večné časy“ nemohol ani len tušiť.