„EÚ nie je váš raj, ale smrť pre mnohých z vás“

Tak symbolicky ohlásil Afričanom nemecký minister pre pomoc rozvojovým krajnám Gerd Müller nový kurz EÚ (v nemeckej réžii) v utečeneckej politike. Je to varovanie alebo už vyhrážka a má to znamenať obrat v politike kancelárky, aj keď to nikde nepriznala?

Merkel ale hovorí len o istych chybách, ktorých sa dopustila. Pod tlakom veľkej časti verejnosti a úspechmi AfD a pod neustálou paľbou kritiky od kolegu Seehofera Merkel chtiac-nechtiac však musela obrátiť kabát.

V súvislosti s trojdňovou pracovnou návštevou Afriky, na ktorú v nedeľu kancelárka odletela, hovoril Müller o začiatku novej utečeneckej politky. Pre nemecké médiá prehlásil:

„Nesmieme len reagovať a zachraňovať utečencov z mora, ako sme to dosiaľ robili, ale musíme vynaložiť politické úsilie a prostriedky na to, aby sme čo najviac eliminovali príčiny odchodu utečencov z ich materských krajín. V týchto krajinách musíme výrazne podporiť a rozšíriť investície a vytvoriť priaznivé podmienky pre mladých, aby mali doma perspektívu. A musíme chrániť EÚ hranice a zároveň zabezpečiť príchodové cesty pre legálnych migrantov. Utečencom musíme dať jasný odkaz, že Európa nie je ich rajom, ale môže byť ich smrťou.“

Pri inej príležitosti povedal minister Müller, že ak neurobíme nič priamo v Afrike, tak musíme počítať s drastickým nárastom afrických migrantov, ktorých v najbližších rokoch bude neporovnateľne viac, ako je ich teraz zo Sýrie, Afganistanu, Pakistanu a Libanonu.

Musíme pochopiť, že vyvoj situácie v Afrike má bezprostredný vplyv na Európu. Ďalej si musíme si plne uvedomiť, že všetky prognózy hovoria, že do roku 2050 sa počet obyvateľov Afriky takmer zdvojnásobí, a to zo súčasných 1,2 miliard na 2,2 až 2,3 miliard. Nemecko chce pomôcť vytvoriť v Afrike v najbližších tridsiatich rokoch minimálne sto miliónov pracovných príležitostí. Keď ľudia v Afrike budú mať pocit, že ich budúcnosť je doma, tak nebudú húfne odchádzať do Európy.

Kancelárka Merkel na svojej ceste po Afrike bude mať rozhovory v troch štátoch: Mali, Niger a Etiópia. Chce získať podporu tamojších vlád, aby spoločne s EÚ sa urobilo všetko pre zlepšenie ekonomickej situácie najúbohejších afrických krajín.

Obrovskou chybou kancelárky bolo to, že všetky tieto súvislosti podcenila a neurobila vôbec nič, čo mala predvídavo vedieť už pred niekoľkými rokmi.

Nechala však všetko eskalovať a Európanom len nariadila svojím lakonickým „Wir schaffen das“ – urobte to.