EÚ je zhrozená z Trumpovej ofenzívy v Grónsku: „Hlboký zlom v politike USA. A úplne šokujúci." Ale ani slova o vykorisťovaní a ponižovaní Grónska Dánskom

Donald Trump v nedávnom rozhovore s dánskou premiérkou zrejme opäť hrozil obchodnými clami. Grónska vláda teraz oslovuje USA a má na to svoje veľmi dobré a závažné dôvody, aby niečo ponúkla.

Niet pochýb o tom, že Dánsko sa nachádza v najhlbšej zahraničnopolitickej kríze za posledné desaťročia. A nikto v Kodani to nevidel prichádzať, lepšie povedané nechcel to vidieť.

Samozrejme, existovalo napätie s Grónskom, ktoré sa dlho cynicky ignorovalo. Keď to už nebolo možné ďalej ignorovať, pretože prišiel do úradu Trump a pretože Grónčania boli jednoducho už príliš nahnevaní na bývalú koloniálnu mocnosť, tak Kodaň alibisticky prisľúbila vyšetrovací výbor pre svoje predchádzajúce previnenia (a či zločiny?).

Ale  pre Kodaň vždy bolo jasné: Keď to už bude naozaj veľmi zlé, tak to vyriešime usporiadaným spôsobom, predsa tak ako sa to robí medzi „dobrými priateľmi“. Fuj, aký to len pokrytecký cynizmus!

Môže sa stať – uvažovala Kodaň - že sa ostrov jedného dňa v budúcnosti osamostatní, no dovtedy potečie do Kodane odtiaľ veľa peňazí a Nuukom sa preženie nejedna zimná búrka.  

Ale odrazu vstúpil do tejto špinavej dánskej hry titan Donald Trump. Pred Vianocami napísal na Truth Social, že Grónsko je dôležité pre národnú bezpečnosť USA.

Keď sa ho o niekoľko dní neskôr spýtali, či môže vylúčiť použitie vojenskej sily alebo ekonomického tlaku v súvislosti s Panamským prieplavom a Grónskom, povedal: „Nie, nemôžem nič sľúbiť, ale môžem povedať toto: My potrebujeme oboje pre našu ekonomickú bezpečnosť."

Múte B. Egede, predseda vlády Grónska, poskytol vo štvrtok večer rozhovor americkej televízii Fox News, v ktorom okrem iného predniesol vetu, že Grónčania „nechcú byť ani Američania, ani Dáni, ale jednoducho Grónčania. “

Z Nuuku sa ozýva: „Áno, silná západná aliancia je dôležitá. V bezpečnostných a ekonomických záležitostiach môžeme a budeme úzko spolupracovať, Grónsko chce byť aj naďalej súčasťou NATO a americká vojenská základňa na severe nášho ostrova je rovnako dôležitá pre bezpečnosť Grónska, ako aj pre americkú bezpečnosť. Ale o príslušnosti k cudziemu štátu musia rozhodnúť len Grónčania.“

Tiež vo štvrtok, v náväznosti na svojho premiéra, Naaja H. Nathanielsen, ministerka obchodu a prírodných zdrojov Grónska, vyzvala  vo Washington Post americké spoločnosti, aby sa aktívne podielali na obrovskom potenciáli grónskej ekonomiky.

Nathanielsen uviedla, že Grónsko „má 39 z 50 nerastov, ktoré Spojené štáty označili za dôležité pre národnú bezpečnosť a ekonomickú stabilitu“.

Zdôraznila, že hoci je Grónsko súčasťou Dánskeho kráľovstva, má výhradnú kontrolu nad svojimi nerastnými zdrojmi, a pripomenula, že Kanada a Veľká Británia majú v súčasnosti každá z nich 23 licencií na ťažbu v Grónsku, zatiaľ čo USA iba jednu.

"Som si istá," hovorí Nathanielsen, "že tento obraz sa môže zmeniť."

Tým dala jasne najavo, že Grónsko už neche byť len akousi kolóniou Dánska, ale radšej partnerom USA.

Trump vnáša do procesu oddelenia Grónska od Kodane dynamiku, ktorá neveští nič dobré.

Nedávno poslal svojho syna Donalda mladšieho do Nuuku, hlavného mesta Grónska. A o niečo neskôr trištvrte hodiny telefonoval s dánskou premiérkou Mette Frederiksen. V tomto rozhovore zrejme musel zaujať taký tvrdý tón, že sa Frederiksen zdala byť viditeľne dotknutá, keď potom predstúpila pred novinárov a oznámila, že nič z toho nie je v záujme Dánska, ale že „nanešťastie by to mohlo viesť k situácii, v ktorej by sme veľmi mnoho stratili. Na druhý deň pozvala popredných predstaviteľov obchodu krajiny do sídla vlády, aby ich naladila na represívne clá.

„Je to pre nás veľmi zlé – absolútne zlé.“

Takto v rozhovore pre Süddeutsche Zeitung zhŕňa Mikkel Vedby Rasmussen, profesor medzinárodných vzťahov na Fakulte politických vied Univerzity v Kodani udalosti posledných dní:

„Na jednej strane bolo Dánsko po desaťročia najbližším európskym spojencom USA; boli sme spolu v Afganistane a Iraku a vždy sme mali veľmi podobný svetonázor. Okrem toho sú USA pre Dánsko „mimoriadne dôležitým obchodným partnerom.

Dánsku vládu teraz ešte viac zasiahla skutočnosť, že Trump k nej hovorí, „ako keby hovoril s Iránom, Tureckom alebo iným nepriateľským režimom, a nie tak, ako sa k sebe správajú priatelia. Zdá sa, že všetky podobnosti a zhody medzi USA a Dánskom posledných desaťročí už nemajú platnosť.“

Po druhé, podľa Rasmussena Trump vnáša do procesu separácie Grónska dynamiku, ktorá neveští nič dobré. Ak Trump ponúkne Grónsku vojenskú a ekonomickú podporu, Dánsko nemá čo ponúknuť.

Na otázku, ako sa podľa neho celá vec vyvinie, Rasmussen odpovedal, že možno len dúfať, že Trump „chcel len trochu veľkolepým spôsobom“ stráviť čas do inaugurácie:

„Ale pravdepodobnejšie je, že v skutočnosti mieri na ovládnutie Severnej Ameriky, keďže zrazu hovorí o Kanade ako o 51. federálnom štáte a naozaj chce dostať aj Grónsko. A nemožno potom ani len dúfať, že Dánsko zabráni Washingtonu v obsadení ostrova v severnom Atlantiku.“