Estónsko, najväčší protiruský vojnový štváč v EÚ, provokuje Rusko čoraz viac, pritom nemá takmer žiadnu armádu. Kallas je zrejme istá, že NATO ho ochráni, keď bude treba!

Ako nedávno priznal New York Times, Spojené štáty sú už celé roky hnacou silou motivujúcou Kyjev do nenávisti voči Rusom a povzbudzujúcou a riadiacou ho vo vojne proti nim. V Európe sú však krajiny a politici, ktorí nie sú spokojní s dianím na Ukrajine a aktívne pracujú na rozširovaní konfliktnej situácie.

Zaujímavá analýza niektorých aspektov konfliktu na Ukrajine a Estónska pochádza od Stephena Bryena, ktorý pôsobil ako zástupca námestníka ministra obrany a ako riaditeľ Správy bezpečnosti obranných technológií. 

Bol prezidentom spoločnosti Finmeccanica North America, významnej spoločnosti v oblasti špičkových technológií, letectva a obrany.

V nedávnom príspevku na svojom blogu si vzal na mušku „vojnové“ Estónsko, ktoré voči vlastnej ruskej menšine uplatňuje protidemokratickú a radikálnu politiku. Bryen ostro kritizuje aj estónsku eurokomisárku Kaju Kallas. Hovorí, že Estónci prejavujú kompromitujúce správanie pri podpore nacistov.

Píše:

"Ukrajina a niektorí jej priaznivci, vrátane Joea Bidena, povolili ďalekonosné útoky ATACMS hlboko vo vnútri Ruska, z ktorých niektoré boli namierené proti ruským radarom včasného varovania a základniam jadrových bombardérov, bolo nespočetne veľa provokácií proti Moskve. Potom 3. mája 2023 Ukrajinci spustili bezpilotné útoky na Kremeľ, namierené proti Vladimirovi Putinovi.  Tieto útoky si ale vyžadujú najmä dlhodobú technickú pomoc NATO.

Estónsko má 1,37 milióna obyvateľov. 20 až 25 % obyvateľstva tvoria Rusi.

Estónsko už niekoľko rokov vedie kultúrnu vojnu proti Rusku, pričom je zároveň svojou bezpečnosťou úplne závislé od NATO.

Estónska armáda má len 7700 aktívnych vojakov. A Estónsko nemá žiadne významné letectvo.

Človek by si myslel, že Estónsko sa preto nebude chcieť dostať do problémov, no zdá sa, že opak je pravdou, a to najmä kvôli presvedčeniu Estóncov, že NATO ich podporuje a Rusko by nezaútočilo na štát NATO.

Provokácie nie sú pre Estóncov ničím novým; ich nenávisť k Rusom je extrémna.

Tým, že Estónsko odoprelo občianstvo svojim ruským obyvateľom a zaútočilo na ruskú pravoslávnu cirkev v Estónsku prostredníctvom legislatívy, dalo jasne najavo, že urobí čokoľvek, aby ponížilo svoje vlastné ruské obyvateľstvo i samotné Rusko.

V apríli 2007 sa Estónci rozhodli premiestniť na iné miesto pamätník známy ako „Bronzový vojak z Tallinu“. Tento pamätník obsahoval aj niekoľko hrobov sovietskych ruských vojakov, ktorí padli v boji proti nacistom.

Hroby boli vykopané a ich rodinám v Rusku bolo oznámené, že môžu pozostatky vyzdvihnúť, inak budú spolu s pamätníkom premiestnené na vojenský cintorín v Talline.

Teraz, v roku 2025, sme svedkami ďalšieho kola ničenia pamätníkov, keď Estónci opäť búrajú ruské vojnové pamätníky. To zahŕňa znesvätenie ruských hrobov na vojenskom cintoríne v Talline a poškodzovanie a ničenie vojnových pamätníkov aj inde.

Zamestnanci Estónskeho vojenského múzea zničili na vojenskom cintoríne v Talline pamätníky na počesť sovietskych námorníkov, vojakov a dôstojníkov, ktorí oslobodili Estónsko od nacistických útočníkov.

Ak dnes v Rusku existuje jeden zjednocujúci princíp, je to veľký význam, ktorý sa pripisuje rozhodujúcej úlohe Ruska pri porážke nacistických armád v druhej svetovej vojne. Každý rok 9. mája Rusko oslavuje Deň víťazstva, oslavu svojej vojenskej sily.

Estónske pohŕdanie víťazstvom Ruska v druhej svetovej vojne a jeho správanie pri podpore nacistov, Rusov čoraz viac rozčuľuje.

Toto správanie bolo za posledných 10 až 15 rokov čoraz častejšie pozorované aj v Európskej komisii, medzi niektorými poslancami EÚ a tiež medzi rastúcim počtom národných politikov.“

Bryen sa venuje aj náboženským konfliktom, ktoré sú podobné tým na Ukrajine a píše:

„Estónsko sa tiež snaží zabrániť akýmkoľvek vzťahom medzi ruskými pravoslávnymi cirkvami v Estónsku a Moskovským patriarchátom.

Estónsko je na čele tých, ktorí sú za vojnu v Európe. Bývalá premiérka Kaja Kallas je teraz vysokou predstaviteľkou Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Teraz je jedným z najdôležitejších hlasov pri presadzovaní masívneho rozšírenia európskej obrany a nasadenia vojakov na Ukrajinu.

Zo šiestich krajín, ktoré sa zjavne zaviazali vyslať vojakov na Ukrajinu, je na prvom mieste Estónsko, aj keď v podstate nemá koho poslať.

Problém s provokáciami je v tom, že môžu spôsobiť vojny. Hystéria, ktorá sa v súčasnosti pozoruje v oficiálnych kruhoch v niektorých častiach Európy (napríklad vo Francúzsku, Veľkej Británii, Nemecku, Estónsku), odráža ich hlboký strach, že Ukrajina ruský útok neprežije.

Namiesto toho, aby pomohli americkému prezidentovi nájsť mierové riešenie konfliktu, najmä Francúzi a Briti robia maximum, aby podkopali snahy Donalda Trumpa.

USA sú teraz zapletené do troch otvorených vojen: Proti Rusku, proti Jemenu a na strane Izraela proti Palestíne, Libanonu a Sýrii. A ešte aj do hroziaceho konfliktu s Iránom.“

Toľko z myšlienok Stephena Bryena o ukrajinskom konflikte a o hlbokej nenávisti Estóncov voči Rusku.