Erdogan hrozí Grécku: Môžeme prísť k vám jednej noci úplne nečakane

Grécko-turecké vzťahy sú takmer neprekonateľne zaťažené historicky, keď Gréci niekoľko storočí trpeli pod brutálnou a pre nich nesmierne potupnou tureckou nadvládou. 

V podstate sa okupácia Grécka Turkami začala dňom, keď sa slávny kresťanský Konštantinopol odrazu stal moslimským tureckým Istanbulom. Za obrovskú hlúposť našich predkov, ktorí to pripustili, hoci to mohli prekaziť, trpko pykáme dodnes. A najviac sú tým postihnutí Gréci, pre ktorých sú Turci trvalou hrozbou, a to napriek tomu, že už 70 rokov sú oba štáty členmi NATO a tým de facto partnermi.

Písal sa deň 29. máj 1453, keď Konštantinopol padol po obliehaní do rúk Turkov. Tento deň bol posledným dňom života gréckej Byzantskej veľkoríše, ktorá existovala celé tisícročie a zároveň bol prvym dňom, ktorým sa začalo rozpínanie Turkov a islamu v Európe.

Pred niekoľkými dňami Recep Tayyip Erdogan svojím vyhlásením zasadil veľmi tvrdý úder už aj tak dlhodobo napätým grécko-tureckým vzťahom a ochladil ich hlboko pod bod mrazu.

Počas svojho politického vystúpenia v Samsune, kde hovoril aj o významných geostrategických zmenách na východe Stredozemného mora, sa otvorene vyhrážal Grécku s tureckou inváziou.

Erdogan: „Ak Grécko zajde príliš ďaleko so svojou vojenskou agresiou, tak za to zplatí veľmi vysokú cenu. My ho môžeme prekvapiť aj niekedy uprostred noci. To, že Grécko obsadí ostrovy pri našich brehoch, to tomu nijako nezabráni.“

O dva dni neskôr Erdogan v štátnej tureckej televízii v príhovore k svojmu národu Grékom opätovne hrozil a o. i. vyhlásil:

„Grécko je politicky, ekonomicky i vojensky v porovnaní s Tureckom len trpaslíkom.“

Medzi Gréckom a Tureckom je mnoho konfliktových potenciálov. Jednym z nich je cyperská problematika, ktorá v minulosti viackrát eskalovala.

V súčasnosti je Ankara veľmi podráždená vojenskou prezenciou Atén na východoegejských ostrovoch, z ktorých niektoré sú vzdialené len niekoľko kilometrov od brehov Turecka.

Ankara žiada s odvolaním sa na dohodu z Lausanne z roku 1923 demilitarizáciu týchto ostrovov. Atény zdôvodňujú prítomnosť gréckych vojakov na ostrovoch pri Turecku tým, že tam obhajujú a garantujú bezpečnosť Grécka.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg k tomuto nebezpečnému konfliktu - keď jeden členský štát NATO hrozí inému jeho členovi, že ho vojensky prepadne - len zaťato mlčí a venuje celú svoju pozornosť výlučne ukrajinskému konfliktu.

Pritom, ak by prišlo k vojne medzi Tureckom a Gréckom, tak je koniec s mierom v EÚ a NATO je v koncoch tiež, lebo žiadny článok jeho stanov nerieši takú situáciu.