Elisabeth Käsemannová (1947 - 1977), idealistka a revolucionárka, zradená nemeckými politikmi a utýraná na smrť argentínskou diktatúrou - 2. časť

Elisabeth bola veľkou odporkyňou americkej agresie vo Vietname a zúčastnila sa na všetkych veľkých študentských demonštráciách proti vojne, ktorú Spojené štáty viedli vo Vietname. Jej najväčšou láskou bola ale latinská Amerika a nadšene sa venovala spoločenskej problematike jej krajín. Elisabeth bola úzko spriatelená s nemeckou poétkou a spisovateľkou z Heidelbergu Evou Mariou Knappovou, ktorá bola aj romanistkou a docentkou na heidelberskej univerzite a tiež sa venovala problematike juhoamerických štátov. 

Eva Mária bola dieťaťom evanjelického farára a teológa, sudetského Nemca a narodila sa v Chebe. Česky však vedela len niekoľko málo slov, lebo po vojne, keď mala dva roky, bola celá jej rodina vysídlená do Nemecka.

Evu Máriu Knappovú som spoznal niekoľko rokov po mojej emigrácii z komunistického Československa do Nemecka. Vzniklo medzi nami skvelé intelektuálne priateľstvo a okrem intelektu tam boli ešte tri veci, ktoré nás zaujímavým spôsobom spájali: narodili sme sa v tej istej krajine - v Československu - a naviac aj v ten istý deň - 19. marca a obaja sme boli nadšenými milovníkmi poézie. Často sme si navzájom recitovali aj vlastné básne a jedného dňa ma moja intelektuálna priateľka veľmi prekvapila. Hoci som lektoroval niekoľko jej kníh, tak poslednú, ktorú sa chystala vydať, predo mnou zatajila. Bola to básnická antológia, s názvom Deutsche Lyriker der Gegenwart (Súčasní nemeckí lyrici), kde boli básne desiatich významných nemeckých lyrikov, medzi nimi aj od Evy Márie. 

Keď mi túto básnicku zbierku pri jednom z našich intelektuálnych diskusných stretnutí darovala, tak najprv ju otvorila na strane 138 a prikázala mi recitovať báseň, ktorá bola zbásnená kombinovane v taliančine a nemčine a začínala sa nasledovne: 

ROMA N ATO

RÖMER DU

DAS LEGATO

UND VIBRATO

UND FORZATO   a tak ďalej

a jej názov znel SONATA für Roman Bednar

Bol som veľmi dojatý. Bola to nádherná báseň, ktorú mi Eva Mária nielen venovala, ale ktorá bola o mne. Stal som sa tak prvým a jediným Slovákom, ktorého významná nemecká poetka zbásnila. 

Eva-Mária bola tiež tá, ktorá ma uviedla po prvý raz do nemeckých literárnych kruhov a do typických tradičných Arbeitskreisen nemeckých intelektuálov a spisovateľov, čo boli pravidelné súkromné diskusné pracovné stretnutia, kde účastnici diskutovali na rôzne filozofické, politické, literárne a iné témy. Eva Mária ich usporadúvala vo svojom dome v Heidelbergu, a tak som mal možnosť spoznať intelektuálnu a literárnu špičku spoločnosti vtedajšieho Západného Nemecka. 

Medzi intelektuálnych priateľov Evy Márie patrili desiatky významných nemeckých mysliteľov a spisovateľov, ako Günter Grass, Heinrich Böll, Dieter Duhm, Hoimar von Ditfurth,  jeho dcera Jutta, renomovaná politička Strany zelených a ďalší. A ako mladá študentka k nej chodievala aj Elisabeth Käsemannová. Prišla k Eve Márii viackrát na tie Arbeitskreise, ktoré usporadúvala na tému latinská Amerika.

Na evanjelickom cirkevnom kongrese v Hanoveri, v roku 1968, sa Elisabeth dozvedela o možnosti absolvovať praktikum v rámci svojho politologického štúdia v Južnej Amerike. Po ukončení štúdia, ale ešte pred odovzdaním diplomovej práce, odletela do Bolívie a pracovala polroka ako praktikantka na jednej sociálnej pobočke v meste La Paz. Potom v priebehu jedného roka postupne žila v šiestich krajinách Južnej Ameriky a napokon padlo jej konečné rohodnutie ostať tam natrvalo. Po týchto zážitkoch a skúsenostiach si viac nedokázala predstaviť návrat do bohatého Nemecka. Po tom ako zažila a spoznala nesmiernu chudobu, úbohosť a extrémnu sociálnu nespravodlivosť, ktorá trápila veľké časti juhoamerického obyvateľstva a najmä los campesinos (vidiecki roľníci), tak chcela byť nápomocná v boji proti  jeho brutálnemu vykorisťovaniu a utláčaniu.

Koncom roku 1969 dostala Eva Mária od Elisabeth dlhý list, kde okrem iného písala: "Návrat do Nemecka pre mňa už neprichádza vôbec do úvahy. Poznáš ma dobre a preto vieš, že vždy som túžila po užitočnej sociálnej práci pre iných ľudí, tu som sa ale ešte viac aj spolitizovala a stala som sa vyslovene aj politickou bytosťou a našla som ľudí, ktorí ma v tomto smere integrovali do úžasných aktivít, o akých som vždy snívala..... "

pokračovanie nasleduje