Einstein - najgeniálnejší fyzik, Hawking - najgeniálnejší astrofyzik. V úrovni života a smrti ich spája 14. marec

Veľký génius Hawking je mŕtvy už 4 roky. Skonal 14. marca ako 76 ročný, a tak sa dožil presne toho istého veku ako Einstein, a ten sa zas narodil v ten istý deň, keď Hawking skonal.

Obdivoval som Hawkinga a veľa som sa od neho učil. Zomrel v mesiaci, v ktorom som sa ja narodil. Keďže astrofyzika bola od detstva aj mojím koníčkom a napísal som z tejto oblasti vedy niekoľko kníh, tak som Stephena Hawkinga a jeho práce sledoval neustále, odkedy som sa o ňom prvý raz dozvedel.

Mnohé z otázok, ktoré Stephen v oblasti astrofyziky nadhodil, budú jeho pokračovatelia ešte dlho riešiť

Osobne som si istý, že niektoré ostanú minimálne sto rokov nezodpovedané.

Svoj najvýznamnejší objav urobil Stephen už ako 25 ročný (podobne tak aj Einstein v tom veku postuloval svou teóriu relativity ako svoj najväčší objav) a ním odštartoval svoju jedinečnú kariéru. Podotknem, že toto slovo ale neznášal a nikdy nehovoril o svojich skvelých vedeckých príspevkoch ako o robení kariéry.

Pri spomenutom objave išlo o teóriu, z ktorej vyplýva, že čierne diery, podobne ako všetky teplé objekty, musia vydávať žiarenie a preto síce pomaly ale konštantne strácaju svoju hmotnosť i energiu. Toto žiarenie bolo pomenované podľa jeho objaviteľa ako Hawkingovo žiarenie. Zatiaľ nebolo v praxi namerané. Problém je v tom, že hodnota žiarenia je veľmi nízka a preto meracia technika súčasnosti nie je schopná ho zachytiť.

Málokto vie, že Hawking sa veľa naučil od Jeana Charona a obaja samozrejme veľa od Einsteina

Títo dvaja muži boli jeho najgeniálnejšími pokračovateľmi.

Hawking sa vo svojich pohľadoch na niektoré kozmické fenomény opieral aj o komplexnú teóriu relativity môjho vysokocteného priateľa, skvelého francúzskeho fyzika Jeana Charona (ktorého poznatky som zapracoval do niektorých mojich publikácií, napr. O nesmrteľnosti individuálneho vedomia), v ktorej ako prvý fyzik vnímal hmotu a ducha ako „dve strany jednej mince“, pričom tu zohrávajú dôležitú úlohu práve čierne diery.

Jedna z Charonových najlepších publikácií je Duch hmoty, kde dokazuje, že duch (vedomie) je vo všetkom, dokonca aj v elektrónoch a či práve tam.

Posledne roky života pracoval na teórii, že to bola istá forma informácie, ktorá spustila Big Bang. K tomu mal blízko aj Hawking, aj keď sa k tomu verejne nevyjadroval. Diskutoval však o tejto hypotéze so Jeanom viackrát.

Obaja títo géniova – Hawking i Charon – mali spoločné aj to, že neverili na nijakého osobného boha a pokladali monoteistické náboženstvá len za výmyseľ istých prešibaných ľudí v dávnych dobách, nasadzovaný ako jedinečný nástroj na ovládanie más.

Ale ani Hawking – podobne ako Einstein – nebol bezchybným géniom

Napríklad ešte v roku 2000 tvrdil, že čierne diery všetky kvantovo-mechanické informácie zničia. Ale o 4 roky neskôr svoj postulát o tom odvolal a spolu s kolegami publikoval v roku 2016 prácu, kde boli uvedené nové dôkazy o tom, že také informácie sa predsa len zachovajú aj v čiernej diere.

Napriek tomu – čo priznáva aj známy astrofyzik Bousso, blízky priateľ Stephena – až dosiaľ nikto nevie povedať, ako vyzerá informácia vo vnútri Hawkingovho žiarenia, ktoré emituje čierna diera.

Keď mal Hawking 21 rokov, zistili lekári, že má nevyliečiteľnú chorobu ALS – amyotrofnú laterálnu sklerózu. Prognostikovali, že sa nedožije viac ako 3 roky.

Svetová verejnosť Hawkinga dlho nevnímala – naproti tomu Einsteina už veľmi skoro

O 7 rokov neskôr bol na prekvapenie lekárov stale ešte pri živote, ale už mohol len sedieť v elektrickom vozíčku. V priebehu života bol dvakrát ženatý a mal 3 deti, zbieral ocenenia a ceny, ale svetová verejnosť ho začala vnímať až po roku 1988, keď publikoval svoju prvú knihu aj pre bežných ľudí Stručná história času, ktorá bola napísaná v reči zrozumiteľnej aj pre inteligentných laikov. Bola preložená do viac ako 40 rečí a stala sa svetovým bestsellerom.

Podarilo sa mu v nej opísať pojmy ako Big Bang, čierna diera, časopriestor, zakrivený priestor,….atď. v pomerne vtipnej ľahkosti a relatívnej jednoduchosti.

Nasledovali knihy (nie pre vedcov), ktoré zvyšovali jeho popularitu v širokej verejnosti: Univerzum v orechovej škrupinke, Stručná história kozmu a ďalšie.

Obdivuhodný bol aj tým, že nemal kvôli svojim ťažkým telesným problémom nijaké zábrany v kontakte aj s ľuďmi, ktorí boli ďaleko vzdialení od jeho sveta teoretických úvah o kozme. Naopak, často ho vyhľadával.

Odišiel od nás 14. marca 2018 človek, ktorý bol jedinečný v početných aspektoch ľudského bytia.