Egon Krenz k zákazu sovietskej vlajky v Berlíne na Deň víťazstva nad fašizmom: Toto je obrátená história

Egon Krenz bol popredným politikom v NDR a v roku 1989 bol generálnym tajomníkom Ústredného výboru SED. Dnes žije spolu s manželkou v malom prímorskom kúpeľnom mestečku Dierhagen vo východnom Nemecku.

Nemecký mainstream Berliner Zeitung mu „veľkoryso“ publikoval tieto slová, a to dokonca tiež „veľkoryso“ bez zlomyselného komentáru:

„Od roku 1951 som zvyčajne bol pri pamätníku v Treptowe, keď si milióny občanov NDR uctili sovietske obete, ktoré položili svoje životy za naše oslobodenie od fašizmu. Vždy som mal pocit, že môžem žiť len preto, lebo za nás dali svoje životy.

Tento rok ma zachvátil veľký hnev: Policajný rozkaz prekrútil historickú pravdu o druhej svetovej vojne v niekoľkých bodoch:

Víťazi minulých rokov sa stali obeťami porazených. V Berlíne bolo zakázané vyvesiť duplikát červenej zástavy, ktorá bola vztýčená na streche Reichstagu v roku 1945 na znak víťazstva sovietskej Červenej armády nad nemeckým fašizmom.

Tiež považujem za poburujúce, že bolo zakázané spievať alebo hrať „všetky variácie ruskej piesne ‚Svätá vojna‘“.

Text bol napísaný len pár dní po útoku Nemecka na Sovietsky Zväz. Nemecký preklad napísal antifašista Stefan Hermlin. Keď ju zaspieval robotnícky spevák Ernst Busch, všetci pochopili príťažlivosť piesne Veľkej vlasteneckej vojny:

„Odpor proti nacistickým hordám

Smrť fašistickej moci!“

Môj dnes už starší ruský priateľ, s ktorým som v roku 1964 zdieľal izbu na internátnej škole v Moskve, sa ma e-mailom spýtal, prečo nám v Nemecku nedovolili spievať pieseň proti nacistom?

Táto otázka nebola v žiadnom prípade „ruskou propagandou“, ale skôr nemeckou realitou v Deň víťazstva. Ukazuje, kam to vedie, keď sa vojna na Ukrajine využíva na falšovanie histórie druhej svetovej vojny.

Bolo by načase, aby si poprední nemeckí politici konečne spomenuli na štátnický prejav spolkového prezidenta Richarda von Weizsäckera, ktorý v roku 1985 vyhlásil 8. máj pre západonemecké obyvateľstvo za „Deň oslobodenia“.

Mier je možný len s Ruskom, a nikdy nie proti tejto najväčšej krajine sveta. Prax ukazuje, že všetko ostatné je objektívne namierené proti národným záujmom Nemcov.“