Dve najvýznamnejšie krajiny EÚ - vzťahy Nemcov a Francúzov

Hoci Nemci a Francúzi pochádzaju etnicky z toho istého germánskeho kmeňa - najmocnejšieho germánskeho národa - Frankov, sú v mnohom navzájom veľmi odlišní.

Samotní Francúzi to z veľkej časti nevedia a či vedieť nechcú. Francúzi sa pokladajú za Románov a za svet by nepripustili, že majú germánsky pôvod a teda, že aj ich reč sa pôvodne vyvinula z reči germánskych Frankov a až oveľa neskôr bola romanizovaná.

Otcom Nemcov i Francúzov je najslávnejší franský kráľ - Karl der Grosse - Karol Veľký ( 747 - 814 ) - ktorého Franská ríša sa rozkladala  približne z deväť desatín na území dnešného Nemecka a Francúzska. 

Hoci obe krajiny majú veľmi dlhú spoločnú hranicu, je ich myslenie a ich kultúra v mnohom rôzna.

Paríž je pre Berlín najdôležitejším obchodným partnerom. Francúzsky trh je pre Nemecko veľmi atraktívny a ponúka hospodársky extrémne vyspelému Nemecku mnoho dobrých príležitostí. Aj politicky sú obe krajiny úzko prepojené, a to tak intenzívne ako nijaký iný susedský pár v Európe. V ich dlhej histórii bolo však veľa nepriateľstva a množstvo nedorozumení. Preto je veľmi dôležité súčasné priateľstvo veľmi intenzívne udržovať a takpovediac ho každý deň odznova potvrdzovať a upevňovať. Jeho existencia a kontinuita je veľmi prospešná nielen pre obe krajiny , ale pre celú Európu.

Vo Francúzsku platí - všetky cesty vedú do Paríža. Najnovšie však aj do Strassburgu.

Francúzsko pozná len jedno hospodárske i kultúrne centrum - je ním Paríž. Keď však chce Francúz robiť obchody v Nemecku, tak musí takmer zúfať na nemeckom federálnom systéme. Vo Francúzsku sa väčšina biznisu odvíja v Paríži, kde žije pätina obyvateľstva. Na to je nastavená aj dopravná infraštruktúra, ktorá je zo všetkých smerov do hlavného mesta výborne vybudovaná - nie tak ale do miest provincie.

Pre Francúzov má Paríž oveľa väčšiu dôležitosť ako pre Nemcov Berlín.

Tento fakt znamená, že centrálne postavenie Paríža sa odráža aj v politickom a ekonomickom živote krajiny. Rozhodnutia sú robené centrálne a ich realizácia je diktovaná zhora. V Nemecku je to nemožné - pri dôležitých rozhodnutiach sa hľadá kompromis a konsenz. To je vo Francúzsku velmi zriedkavé - kompromis má negatívne zafarbenie.

Kto si chce získať pozornosť a záujem Francúzov pre obchodné ciele, tak musí pôsobiť sympaticky a kultivovane. Francúzi sú oproti Nemcom viac emocionálni a kto si ich emocionálne získa, urobil už dôležity krok smerom k svojmu cieľu. Je dôležité sa ukázať po ľudskej stránke.

V Nemecku sa spečatí dobré obchodné rokovanie s partnerom až na záver obedom a či večerou, vo Francúzsku sa obchod ním začne. Francúzi spájajú veľmi radi príjemné s užitočným. Obchody sa pohovoria pri jedle - v Paríži to má veľmi starú tradíciu. Francúzsky kráľovský dvor požadoval vysoké kulinárske umenie už dávno pred revolúciou v roku 1789 a bohate pokrytý stôl, s vyberanými lahôdkami, platil ako prostriedok ovplynenia hosťa. Francúzi kujú svoje obchodné plány a zámery s obľubou pri plnom stole. Neraz trvá taký obchodný obed aj dve hodiny. Alkohol sa pije ale s mierou. Opilosť je pre Francúza niečo čo odmieta. 

Osa Berlín - Paríž je pre EÚ doslova životne dôležitá a súčasný vzťah Nemecka a Francúzska možno označiť za veľmi dobrý, a to je malý zázrak, po tom čo všetko sa v nedávnej, ale aj dávnej histórii, v rámci nepriateľstva medzi nemeckym a francúzskym národom, udialo.