Dvaja matematici vyriešili najväčší problém matematiky – Nekonečno

19.06.2020 23:15

Nekonečno je pojem, kde úplne zlyháva nielen naša predstavivosť, ale i naša racionálna logika. Bol totiž obrovským problémom aj pre matematiku a astrofyziku. O tejto problematike diskutovali matematici intenzívne už takmer 200 rokov.

Napriek tomu nikto nevedel odpovedať na kardinálnu otázku:

Sú medzi nekonečnosťou prirodzených čísel  (napr. 1, 2, 5, 11, 24,...) a nekonečnosťou reálnych čísel (napr. 1,4; 1,9; 8,45; 13,598; 113,2.....) ešte aj ďalšie nekonečnosti?

Ak áno, tak koľko?

Okrem toho si matematici mysleli, že nekonečnosť reálnych čísel je väčšia ako nekonečnosť prirodzených čísel.

V roku 1900 predložil David Hilbert na medzinárodnom kongrese matematikov v Paríži svoju známu listinu najväčších matematických problémov o počte 23.

Na prvom mieste kráľoval problém Nekonečno.

V poslednom období akoby matematici, aj tí najlepší, už rezignovali. Problém nekonečno sa zdal byť absolútne neriešiteľným.

A tak boli všetci renomovaní experti matematiky nesmierne prekvapení, keď matematička Mayrane Malliaris v spolupráci s matematikom Saharonom Shelahom publikovali vyriešenie tohto „neriešiteľného“ problému, na ktorom stroskotali najlepší svetoví matematici.

Prekvapenie bolo o to nečakanejšie, že takmer nikto nevedel, že títo dvaja – ona z Chicaga a on z Jeruzalemu – pracovali na tomto probléme už dlhší čas.

Malliaris a Shelah vo svojej komplikovanej a mimoriadne komplexnej, matematicky veľmi náročnej práci dokázali, že množina nekonečnosti reálnych čisel nie je väčšia ako množina nekonečnosti prirodzených čísel, ale že obe množiny sú rovnaké.

A dokázali aj to, že nikde medzi nimi sa nenachádzajú žiadne iné nekonečnosti.

Svoj fenomenálny dôkaz vypracovali  za použitia nových matematických metód a zároveň dokázali aj to – o čom matematici dosiaľ  ani len netušili – že vzťahy medzi oboma množinami sú oveľa fundamentálnejšie a komplexnejšie, ako sa dosiaľ predpokladalo.

Ich naozaj výnimočný objav odhalil nové cesty a nové možnosti v matematike a fyzike.