Dokončenie: To si A. Einstein neželal – jeho geniálny mozog nenašiel pokoj ani po smrti - 3. časť

Článok, ktorý Levy potom o dva dni napísal, vyvolal obrovskú pozornosť. Harvey bol prvý raz v živote novinármi zo všetkých kútov USA doslova prenasledovaný. Odrazu sa začali zaujímať o neho aj vedci, lepšie povedané ich záujem platil mozgu Einsteina, o ktorom sa už nič nevedelo a nikto nevedel, že stále existuje v konzervovanej forme. Harvey rokmi zmenil svoj vzťah k „svojmu“ druhému mozgu. Už neočakával od neho ani slávu ani bohatstvo. Bol pre neho istým druhom zlatého rúna a pokladal ho za niečo svoje, ako svoj vlastný orgán a tak trvalo celé tri roky, kým jednému z mnohých vedcov, ktorí ho neustále žiadali o malý kúsok Einsteinovho mozgu, konečne  vyhovel. Bola to neurologička Marian Diamondová,  ktorej poslal v malom poháre niekoľko kúsočkov z hmoty, ktorá bola voľakedy ocenená dvoma Nobelovými cenami. 

Po dvoch rokoch skúmania a analyzovania publikovala dva články, kde o.i. napísala, že v jednom areáli mozgu, ktorý bol príslušný pre matematické úkony a pre chápanie komplexných súvislosti mal o 70 percent viac tzv. glia-buniek (podporné bunky mozgových neurónov), ako bežné mozgy. Uviedla, že to bol dôsledok toho, že Einstein používal tento areál podstatne viac ako iní ľudia.

Po prečítaní jej publikácií bol Harvey veľmi sklamaný. Očakával, že renomovaná vedkyňa objaví niečo absolútne výnimočné a jedinečne senzačné. Prípadne, že nájde niečo, čo vysvetlí a objasní, v čom spočívala skvelá genialita Albert Einsteina. Nič také však neprišlo. Po čase záujem o Harveyho, i o „jeho slávny mozog“ upadol a jeho život upadol do všedných kolají. Naviac, aj stratil prácu laboranta a pretĺkal sa životom ako zle platený nekvalifikovaný robotník vo fabrike. Napriek tomu nepredal ani jediný kúsok Einsteinovho mozgu, hoci mu niektorí boháči ponúkali veľa peňazí.

Tak prešlo veľa rokov a jedného dňa, keď už mal 86 rokov a cítil sa veľmi starý, objavil sa v Princeton Hospital a odovzdal svoj poklad do rúk Elliota Kraussa, tamojšieho patológa. V roku 2007 Harvey zomrel a udialo sa to tiež v Princeton Hospital.

So životom Einsteina i s jeho genialitou a samozrejme aj s jeho teóriami som sa začal zaoberať už vo veľmi skorom veku. Určite aj preto, že sme boli blízki susedia v kalendári – narodil sa 14. marca a ja 19. marca a v neposlednom rade aj preto, že mestom, kde sa narodil, pretekal Dunaj, tak ako pretekal aj mestom mojej mladosti a mojich štúdií – Bratislavou.

Podrobne som študoval jeho biografiu a zistil som, že som mal nejednu charakterovú vlastnosť spoločnú s ním. Okrem iného to bolo predovšetkým rebelstvo proti autoritám a celkom špeciálne proti iracionálnym autoritám, a tak ako on, aj ja som hľadal slobodu a síce najvyššiu možnú slobodu: VNÚTORNÚ SLOBODU.

A tak ako jeho, aj mňa fascinovala fyzika, matematika, astrofyzika a kozmológia.