Dokončenie: Dejiny Ruska v skratke, 3. časť; mali by sme ich poznať všetci

Cieľom jej zahraničnej politiky bolo oslabenie nebezpečného suseda, Poľska a presadenie jeho rozdelenia. Tým chcela pokračovať v politike Petra I. (v oslabovaní Rusku nepriateľského Západu), ktorý už eliminoval Švédsko. Na juhu sa jej podarilo oslabiť ďalšie nebezpečie pre Rusko, rozpínavé Turecko a zabezpečila krajine prístup k Čiernemu moru.

Za týchto dvoch panovníkov prišlo aj k silnému rozmachu ruskej vedy, čo bolo korunované v roku 1755 založením moskovskej Univerzity.

Po Švédoch boli na rade Francúzi, ktorí tiež chceli Rusko (vraj kolos na hlinených nohách) „zhltnúť“. V roku 1812 prepadol Napoleon s obrovskou armádou 600 000 mužov úplne bezdôvodne a bez vyhlásenia vojny Rusko (je príkladom toho, ako sa z masových vrahov a diktátorov po storočí i skôr stávajú národní hrdinovia a idoly). Hoci sa mu podarilo obsadiť Moskvu, tak už o šesť mesiacov po vtrhnutí na ruskú pôdu utrpel zničujúcu porážku od generála Michaila Ilarionoviča Kutuzova a domov sa vrátilo sotva 20 000 Francúzov.

Ďalším významným míľnikom v histórii Ruska bol február 1861, keď cár Alexander II. zrušil poddanstvo – v tom čase v krajine „najväčšej slobody“, v USA, ešte existovalo otrokárstvo. V marci 1867 sa Rusko dopustilo ťažkej strategickej chyby, ktorej dopad sa preukázal až neskôr. Amerike predalo za „facku“ Aljašku a Aleuty.

V novembri 1917 sa udiala v Rusku veľká historická zmena. Pod vedením legendárneho revolucionára Lenina strhli boľševici moc na seba a odstránili carizmus. V roku 1924 Lenin zomiera a k moci sa dostal Stalin.

22. jún 1941 je deň, ktorý otriasol nielen Ruskom, ale aj celým svetom. Hitlerova Wehrmacht prepadla bezdôvodne a bez vyhlásenia vojny Sovietsky Zväz. Pre Moskvu sa začala Veľká vlastenecká vojna, ktorá bola ukončená víťazne v Berlíne 9.mája 1945 – hitlerovský fašizmus bol porazený.

Stalin vládne ako tvrdý diktátor a jeho éra vošla do dejín ako stalinizmus. Tu nie je miesto, aby som jeho osobu a jeho metódy analyzoval. Kto však pozná jeho biografiu podrobne a je psychológ, tak je schopný ho objektívne posúdiť a ho nielen jednostranne démonizovať.

Po jeho smrti v marci 1953 sa k moci dostáva Nikita Chruščov. Po ňom prichádza vláda Leonida Brežneva 1971 – 1982

V roku 1980 sa koná po prvý krát letná olympiáda v Sov. Zväze.

Od novembra 1982  vládne v Moskve Jurij Andropov. Po ňom nasleduje v rokoch 1984 – 85 Konštantín Černenko, ktorý pokračuje v zlopovestnej brežnevovskej politike (ktorá tvrdo zasiahla v roku 1968 aj Československo).

Potom príde k historickému zlomu v ruskej politike v ére Michaila Gorbačova 1986 – 91. Gorbačov otvorí Sov. Zväz smerom navonok. Mení zahraničnú politiku a má najväčšiu zásluhu na ukončení tzv. Studenej vojny. Celý svet porozumie nové pojmy: Glasnosť a Perestrojka. Je len jeho zásluhou, že prišlo k zjednoteniu Nemecka, ktoré sa Rusku za to veľmi zle odvďačilo a v podstate sa v súčasnosti k nemu chová ako k nepriateľovi.

Rok 1991 znamená aj oficiálne ukončenie Sov. Zväzu a začína sa doba Ruska a samostatných štátov, ktoré zo Zväzu vystúpili.

Rusko dostáva prezidenta v osobe Borisa Jeľcina. Po jeho smrti sa stane prezidentom Vladimír Putin (rok 2000). Po Leninovi je druhou hlavou svojej krajiny, ktorý hovorí výborne po nemecky.

V roku 2001 navštívi Nemecko a po prvý krát v dejinách rusko-nemeckych vzťahov prednesie nejaký ruský politik reč na pôde Bundestagu. Bola to naozaj historická reč, v ktorej podáva ruský prezident ruku v priateľstve – a v nádeji na mierovú spolupracu - nielen Nemecku, ale celému Západu.

Ako to to dopadlo zo strany Západu a Nemecka všetci vieme.

Tu robím bodku za mojím článkom a nosím v sebe obavy nielen o ďalšiu históriu Ruska,..........