Dokončenie - 2. časť: Odhalené tajomstvo: Kleopatra dala zavraždiť svoju mladšiu sestru Arsinoe. Boli sokyne

V triumfálnom sprievode na počesť víťazného Cezara bola Arsinoe jeho súčasťou, sediac spútaná v železnej klietke.

Cezar, miláčik légií i rímskeho ľudu, ju ale nenechal zavraždiť, ako si to s veľkou pravdepodobnosťou od neho želala Kleopatra, ale ju dal odviesť do azylu v ďalekom Efeze. Tam mala stráviť celý život.

Mohla sa tak vrátiť do krajiny, ktorá bola vlasťou jej predkov – do Grécka. Lebo, aj keď si väčšina ľudi myslí, že Kleopatra bola samozrejme Egypťankou, tak je to omyl. Obe, Arsinoe i Kleopatra, boli gréckeho pôvodu a boli z rodu Ptolemajovcov, ktorých za faraónov dosadil sám Alexander Veľký, ktorý bol tiež aj egyptským farónom, po tom, ako Egypt víťazne obsadil.

A tiež boli obe, Kleopatra a Arsinoe, vysoko vzdelané a dobre znalé aj gréckej kultúry a ovládali samozrejme aj gréčtinu. Kleopatra bola poslednou faraónkou Egypta – vládla od roku 51 až do roku 30 p.n.l. V rokoch 48-47 p.n.l. bola Kleopatrinou protifaraónkou - a teda nebezpečnou sokyňou  - práve jej sestra Arsinoe.

V posvätnom chráme Artemision, zasvätenom gréckej bohyni Artemis, bohyne poľovačky a ochrankyne žien a detí, našla Arsinoe svoj útulok a cítila sa v ňom bezpečne.

Efezský Artemision bol jednym zo sedem divov antiky  a bol najväčším a architektonicky najfascinujúcejším chrámom vtedajšej epochy.

Zároveň bola táto veľkolepá a rozsiahla stavba aj skvele vybaveným útočišťom pre tých, ktorí v ňom našli azyl. Mala vlastnú administráciu a vlastnú samosprávu a dokonca aj vlastnú justíciu.

Kleopatra sa však neuspokojila s tým, že jej rivalka Arsinoe žila ďaleko od nej, v géckom azyle. To jej vôbec nestačilo, aby sa oslobodila od myšlienok na to, že Arsinoe, ktorá mala v Egypte stále ešte veľa priaznivcov a obdivovateľov, sa môže kedykoľvek pokúsiť o to, aby ju zvrhla z egyptského trónu a prevzala potom moc. Keď prišiel do jej života ďalší významný Riman, vojvodca Marcus Antonius, ktorý ju priam zbožňoval, tak pre ňu prišla nová príležitosť na konečné zbavenie sa nenávidenej sestry.

Ako o tom písal starorímsky historik a konzul Cassius Dio, tak Kleopatra ju chcela odstrániť zo sveta raz a navždy a preto poverila svojho milenca Marca Antonia, aby vykonal to, čo neurobil Cezar a aby ju nechal zavraždiť.

Kostra mladej ženy, ktorú archeológovia celkom nečakane objavili v efezskom Oktogone bola neobyčajne gracilná a experti z nej zistili, že osoba, ktorej patrila, musela prežiť nerušenú mladosť a že nebola vystavená žiadnym životným  strádaniam alebo ťažkej práci a že teda musela žiť v rodine s vysokým sociálnym statusom, kde bolo všetkého dostatok.

A naviac kostra nejavila ani žiadne znaky nejakej choroby a či stresov jej majiteľa počas jeho života. Aj preto existovali jednoznačné idície, že osoba, ktorej patrila, bola zo života vytrhnutá nečakane a odrazu.

A hoci Arsinoe bola oficiálne uznaná samosprávou Artemisionu ako azylová chránenkyňa bohyne Artemis,  tak sa dopustili na nej zákerní a úkladní vrahovia v poverení Kleopatry strašného zločinu – zmocnili sa jej a zavraždili ju pred chrámom,  ale ešte na jeho území.

Tento čin je opísaný v prastarých dokumentoch ako jeden z najväčších zločinov antiky.

Takže veľmi veľa hovorí za to, že Oktogon v Efeze, ktorý sa nachádzal na slávnej Kureten ulici, povestnej obchodnej ulici mesta, bol miestom, kde bola po vražde pochovaná Arsinoe, dnes už takmer celkom zabudnutá sestra, nezabudnuteľnej Kleopatry.

Oktogonálna forma jej hrobky veľmi pripomína architektúru staroegyptského Farosa, presláveného svetoznámeho majáka pred Alexandriou.

Ako by tým malo byť takou hrobkou symbolizované, že v nej je pochovaný niekto, kto pochádzal z krajiny faraónov. A tým človekom bola a či podľa všetkého musela byť len princezna Arsinoe – presnejšie Arsinoe IV.

Koniec