Dokončenie, 2. časť: Dejiny USA v skratke – kto ich nepozná, nemal by idealizovať tento štát

Spojené štáty vznikli z kolónii Angličanov, Francúzov a Španielov, ktoré títo mali v severnej Amerike. Prvá vláda USA na čele s prezidentom G. Washingtonom uviedla do života v roku 1791 Bill of Rights, čo bolo desať dodatočných článkov k prvej americkej ústave. Zaručovali základné práva všetkým občanom USA, ale samozrejme nie americkým černochom.

V roku 1803 odkúpili USA od Francúzska obrovské územia západne od Mississippi a ich územie sa tým zdvojnásobilo.

O šestnásť rokov neskôr ulúpili, alebo jemnejšie vyjadrené to možno formulovať tak, že pod politickým nátlakom donútili Španielsko, aby takmer zadarmo „predalo“ Floridu Washingtonu. Ak by Španielsko nebolo súhlasilo s podmienkami „predaja“, tak by bola Florida anektovaná vojensky.

V roku 1823 za prezidenta Jamesa Monroeho vyhlásili USA svoju známu Monroe-doktrínu, ktorá odmietala miešanie sa Európy do amerických záležitostí.

Nasleduje ďalší uzurpátorsky akt USA. Americkí „lupiči“ z USA dosiahli to, že Texas, ktorý bol až do roku 1835 súčasťou Mexika, vyhlásil nezávislosť a odtrhnutie od Mexika. O rok neskôr z toho vyplynie vojna medzi Mexicom a Texasom, ktorý už bol fakticky americký. V rámci tejto vojny prišlo k známej bitke o the Alamo.

V roku 1846 USA začlenia do svojho nazbíjaného a nakradnutého UNITEDU ďalšie obrovské, Indiánom vyrvané územia – Northwest-Territory.

A táto zlodejská krajina si nehanebne dovolí niečo vyčítať Rusku ohľadom Krymu, ktorý predtým, ako ho obsadili Tatári a neskôr Turci, bol vždy ruský!

V tom istom roku včlenia USA do svojej Únie ukradnutý Texas, a to bol dôvod k vojne medzi nimi a Mexikom. Vojna skončila v roku 1847 – a čo myslíte ako? Ako inakšie, len tak že zvíťazil najväčší zlodej a lupič cudzích územi v Amerike. A po porážke Mexika mu ulúpil aj ďalšie obrovské územia, kde dnes sú štáty Colorado, Arizona, Utah, Nevada, New Mexiko a Kalifornia.

Najmä Kalifornia sa ukázala byť skvelou zbojníckou korisťou. Boli tam objavené výdatné náleziská zlata a čoskoro v USA vypukla zlatokopecká horúčka a masy dobrodruhov tiahli zo severu krajiny, ale  aj z iných regiónov USA, do zlatom obdarovanej Kalifornie.

V roku 1854 sa zostrí spor medzi Severom a Juhom ohľadne dlho pretrvávajúceho otrokárstva v južných štátoch. Sever pritom vôbec nechce dosiahnuť zrušenie otroctva z humánnych dôvodov, ale chce zlomiť z mocenských a konkurenčných dôvodov hospodársku prevahu Juhu, ktorá bola založená len na práci otrokov. 

Keď bol zvolený za prezidenta Abraham Lincoln v roku 1860, tak štáty Juhu už nevideli dôvod ostať v USA  a prvá z Únie vystúpila South Caroline. Krátko potom v roku 1861 ju opustili aj Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana, Texas, Virgínia, Arkansas, North Carolina a Tennessee. Vytvorili vlastný štát Confederate States of America, s hlavným mestom Richmondom. Vojna Juh proti Severu sa začala útokom armády Confederácie v tom istom roku na Fort Sumter patriaci Severu.

V roku 1863 vyhlásil Lincoln zrušenie otroctva. O dva roky potom sa vojna skončila porážkou Juhu, ktorý bol z veľkej časti spustošený. Nasledoval „návrat“ Juhu do Únie, ktorý bol tiež len z donútenia a nebol dobrovoľným aktom.

Dva mesiace po tom zastrelil prezidenta Lincolna John Wilkes Booth z Juhu, ktorý sa nevedel zmieriť s potupením Juhu a so zrušením otroctva. V roku 1867 kúpili USA od Rusov Aljašku len za 7 miliónov dolárov. V roku 1881 bol zavraždený atentátnikom už druhý prezident USA, James Garfield.

V roku 1889 sa už po x-tý krát prejaví vierolomnosť a beštialita USA. Washington sa v slávnostnej zmluve pred dvadsiatimi rokmi zaviazal, že veľké časti Oklahomy budú patriť na večné časy tamojším Indiánom.

Odrazu ale bola zmluva, ktorá bola pre Indiánov posvätným dokumentom od Bieleho muža a dôverovali jej ako svojmu božskému Manitouvovi, len starým zdrapom papiera, vraj neplatným. Indiánske územia boli zabraté pre ďalšie osídlovanie bielymi Američanmi. Indiáni povstali a bránili si svoju zem. Boje skončili obrovským masakrom indiánskeho obyvateľstva.

Americkí zločineckí dobyvatelia rozpútali v r. 1898 ďalšiu vojnu o územia, tentokrát so Španielskom. Ukoristili v nej Guam, Puerto Rico a Filipíny, pričom anektovali ešte aj Havaj .

Banditi z USA radi vraždia aj svojich prezidentov – v roku 1901 bol na rade už tretí.

Pri atentáte prišiel o život Wiliam McKinley. USA sa začínajú usilovať aj o vojny mimo Ameriky a po počiatočnej neutralite vstúpili do 1.svetovej vojny, keď Nemecku vyhlásili vojnu. Po porážke Nemecka a jeho spojenca, Rakúska-Uhorska, bola vojna ukončená uzatvorením Versaillského mieru, v roku 1918 a mierová zmluva bola vypracovaná podľa štrnástich bodov, ktorých autorom mal byť prezident USA, Woodrow Wilson. V zmluve boli zakotvené mimoriadne tvrdé podmienky pre Nemecko, ktoré okrem toho muselo splácať enormne vysoké reparácie. Historici práve v tom videli zárodok rastu nenávisti Nemcov najmä voči Angličanom a Francúzom, čo zvyšovalo hrozbu novej vojny. V roku 1924 USA vyhlásia nový emigrantský zákon, ktorý emigráciu ohraničil a zároveň je v ňom zakotvený zákaz príchodu emigrantov z Číny a Japonska.

Október 1929 sa stal čiernym dňom na burze v New Yorku a spôsobil veľkú finančnú svetovú krízu.

V roku 1940 sa začalo tretie obdobie vlády prezidenta Roosvelta, ktorý sa tak stal prvým prezidentom USA, ktorý vládol dlhšie ako dve obdobia.

V 2. svetovej vojne boli USA spočiatku neutrálne. 7.decembra 1941 prepadli Japonci námornú vojenskú základňu USA Pearl Harbour a spôsobili prekvapeným Američanom ťažké straty. O štyri dni nekôr vyhlásilo Nemecko a jeho spojenec Taliansko vojnu USA. Biely Dom nariadil okamžite internovanie 120 000 Japoncov, ktorí žili v USA.

6.júna, 1944 – D-DAY, pristali americkí vojaci po preplavení sa Lamanšským prielivom vo francúzskej Normandii a po ťažkých bojoch dobyli silné nemecké opevnenia na pobreží. Netrvalo dlho a oslobodili Paríž. V máji 1945 bolo oslobodené celé Nemecko. 6. a 9. augusta 1945 Američania hodia na Japonsko dve atómové bomby a vyhasia tak životy mnoho tisíc nevinných civilistov.

V roku 1949 založili USA vojenskú alianciu NATO.  V roku 1950 sa začne v USA realizovať zlopovestný brutálny mccarthyzmus, pomenovaný podľa amerického senátora McCarthyho. Jeho cieľom bol eliminovať všetkých komunistov, ktorí vraj boli nepriateľmi štátu a teda vlastizradcami.

V tom istom roku prepadnú USA Kóreu a sa začne vojna, ktorá trvá 4 roky. V roku 1957 prišlo v štáte Arkansas k veľkým rasovým nepokojom, lebo guvernér odoprel čiernym študentom prístup na High School v meste Little Rock. Prezident USA Eisenhower musel vyslať Nacionálnu Gardu, aby upokojila nepokoje, ochránila čiernych študentov a ich práva a aby presadila rasovú rovnosť.

V roku 1958 vystrelia USA prvý satelit do kozmu – o rok neskôr ako Rusi.

O päť rokov neskôr je zastrelený pri atentáte ďalší prezident USA – John Kennedy.

V roku 1960 sa americká politika dopustí ďalšieho ťažkého zločinu. USA prepadnú Vietnam a začne sa vojna, ktorá trvá 15 rokov a americká armáda sa v jej priebehu dopustí tisícok vojnových zločinov, ktoré neboli nikdy potrestané.

V roku 1967 prišlo k veľkým masovým protestom v krajine proti vietnmskej vojne. O rok neskôr bol zavraždený čierny politik Martin Luther King. V roku 1969 pristali Američania ako prví na Mesiaci. V roku 1971 uverejnili americké médiá tzv. Pentagon Papers, utajované dokumenty o vojne vo Vietname.

O rok neskôr je vojna vo Vietname ukončená porážkou USA. Padlo v nej okolo 60 000 amerických vojakov – úplne nezmyselne a zbytočne.

V roku 1974 musel odstúpiť prezident Nixon kvôli Watergate-afére.

V roku 1991 USA a ich spojenci Británia a Francúzsko zaútočili na Irak a prinútili ho, aby opustil anektovaný Kuweit

V roku 2003 USA prepadli nezákonne Irak, zničili ho a spôsobili tam obrovské krviprelievanie a chaos, a tento stav tam pretrváva dodnes

V roku 2008 spôsobili viaceré veľké banky v USA svetovú finančnú krízu

Tu končím s dejinami krajiny, ktoré sú poznačené krvou miliónov nevinných a brutálnymi agresorskými vojnami tak, ako dejiny nijakej inej krajiny.