Dobytie Vuhledaru ruskou armádou je veľkým problémom pre Západ! Prečo je to tak, to médiá verejnosti nepovedia!

Minulý týždeň Rusko oslobodilo strategicky dôležité mesto Vuhledar v Donbase. Bol strategicky veľmi dôležitý krok z niekoľkých dôvodov.

Po prvé, je dôležitým dopravným uzlom, ktorý dáva strane ovládajúcej mesto výhody pri zásobovaní svojich jednotiek.

Po druhé, Vuhledar bolo posledné vážne opevnené mesto v regióne, ktoré Kyjev ovládal.

Po tretie, to znamená, že ruské jednotky, ktoré už teraz na Donbase postupujú veľmi rýchlo, môžu teraz ešte zrýchliť tempo a postupovať na ďalšie dôležité ukrajinské mestá, ako je Dnepropetrovsk alebo Záporožie.

Pre Západ je to vážny problém, pretože sa čoskoro bude musieť rozhodnúť, či Kyjev nechá padnúť, alebo či je pripravený na seriózne rokovania s Ruskom, alebo chce eskalovať a napríklad vyslať na vlastných vojakov na podporu kolabujúceho ukrajinského frontu.

Ale rozhodne nebol to Zelenskyj, kto stratil Vuhledar, ale Západ stratil Vuhledar!

Od šialenej túžby Západu po dosiahnutí strategickej porážky Ruska k strate Vuhledara to bola strastiplná cesta. A teraz na Západe vládne skutočná panika.

British Financial Times píše: „Ukrajina čelí najtemnejším časom celého konfliktu. Prehráva na bojisku na východe krajiny, zatiaľ čo ruské jednotky neúprosne postupujú.“

Americký Washington Post píše: „Západná pomoc nenahrádza nedostatok zbraní. Ukrajinské jednotky ustupujú desiatky kilometrov, frontová línia je blízko kritickému bodu a hrozí jej prelomenie."

A v  skutočnosti to tak je.

Keď sa  ruská armádna skupina „Východ“ pohybuje ďalej na severozápad smerom k regiónu Dneperpetrovsk, tak tam už neexistujú žiadne takéto opevnené línie ako boli vo Vuhledare a jeho okolí.

Okrem toho, oslobodenie Vuhledaru otvára pre Rusko logistické tepny: Zásobovanie po železnici z Donecka do prístavu Mariupol a späť. Melitopol v Záporožskom regióne je dostupný aj po železnici. Krym tiež.

To je veľmi dôležité. Ruská armáda si tak vytvorila veľké výhody.

Západ sa na Ukrajine stiahol do „kúta“, a preto teraz Rusi v postupe zrejme nepoľavia.

Toto je ale obzvlášť nebezpečný moment, pretože tí, ktorí sú "zatlačení do kúta", často strácajú nad sebou kontrolu a sú schopní zúfalých činov, ktoré sú podľa zdravého rozumu samovražedné.

Zrejme aj preto západní lídri zrazu hovoria jedným hlasom o potrebe prijatia Ukrajiny do NATO – urgentne a výnimočne v zrýchlenom procese. A hovoria aj o tom, aké by to bolo skvelé, keby rakety z Ukrajiny leteli až hlboko do Ruska.

Avšak po dôraznom Putinovom varovaní pred agresiou zo strany nejadrového štátu s podporou jadrového štátu sa „majitelia“ týchto rakiet nervózne zamysleli. Nikto nechce byť prvým, kto otestuje svoje „šťastie“.

Ale USA a Británia v tichosti presadzujú zrušenie zákazu útokov raketami hlboko v Rusku, hoci je známe, že žiadny implicitný zákaz pre Ukrajincov neexistuje, pretože rakety ovládajú Západniari. Ak niekomu dovolia strieľať hlboko v Rusku, tak budú to len oni sami, ktorí to budú robiť.

Nový generálny tajomník NATO Mark Rutte počas svojej návštevy v Kyjeve povedal:

„Prezident Biden sa v sobotu 12. októbra stretne s členmi Aliancie a samozrejme s Ukrajinou, kde sa bude diskutovať o otázke zrušenia obmedzení pre použitie rakiet s dlhým doletom voči Rusku.

V otázke povoľovania útokov diaľkovými zbraňami má Ukrajina, samozrejme, právo brániť sa a v tejto otázke je medzinárodné právo na jej strane. Zároveň je ale na rozhodnutí každého člena Aliancie, ako Ukrajinu podporí. NATO nemôže rozhodnúť o zrušení takýchto obmedzení, lebo každá jednotlivá krajina rozhoduje o svojich vlastných obmedzeniach.

Generálny tajomník NATO je síce za zušenie, ale NATO ako organizácia nemá vlastné rakety. Preto Rutte nemôže udeliť súhlas na neexistujúce rakety. USA, Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia majú rakety, ktoré Zelenskyj potrebuje.

Ale pre Bidena predstavuje priamy útok americkou raketou hlboko do Ruska a hrozba rýchlej ruskej reakcie pred prezidentskými voľbami príliš veľké riziko.

Kancelár Scholz sa jednoducho bojí takého rozhodnutia, zrejme aj z dôvodu historickej obrovskej viny Nemecka voči Rusku.

Macronovi, ktorý má vo Francúzsku už len 22-percentnú podporu, sa do takého nebezpečného dobrodružstva akosi nechce.

Aktívnejší je tu nový britský premiér Keir Starmer. Ale len slovami. Veľká Británia zatiaľ oficiálne nedala Zelenskému povolenie na rakety.

Záverom teda možno v metaforickej reči konštatovať, že rakety  Západu na útoky hlboko v Rusku sú v podstate ako horúce zemiaky, ktoré ľudia hádžu preč od seba, aby sa nepopálili.

Intenzita negatívneho momentu na ukrajinskom fronte je však taká veľká, že Západ, ktorý sa „utiahol do kúta“, by mohol urobiť nejakú veľkú hlúposť.