Dnes sa po prvý krát podarilo pristátie kozmickej sondy na kométe

Darmstadt - v kontrolnom centre Európskeho inštitútu pre kozmické lety, v hessenskom Darmstadte, prepukla dnes obrovská radosť. Po prvý raz  v histórii kozmických letov sa podarilo dopraviť na nejakú kométu minilaboratórium zo Zeme. Viac ako 500 miliónov kilometrov od Zeme pristala dnes o 16. hodine a 32 minút na kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko, pristávacia sonda Philae, veľká ako ľadnička. Laboratórium cestovalo na kozmickej sonde Rosetta desať rokov. 

Rosetta a Philae analyzujú kométu, aby sme sa dozvedeli čo najviac o nej a o začiatkoch nášej slnečnej sústavy, teda z doby pred približne 4,6 miliardami rokov. Kométy pokladajú astrofyzici za "odpadový" materiál, ktorý ostal  ako zvyšok z materiálu, z ktorého postupne vznikla slnečná sústava.

Vedci dúfajú, že teraz získajú aj nejaké nové poznatky o vzniku života, napríklad tým, ak sa na kométe najdú nejaké organické molekuly, ako amínokyseliny, ktoré sú základom organického života na našej planéte. Rosetta pri svojej ceste zo Zeme až na kométu preletela 6,5 miliard kilometrov. Signály, ktoré k nám vysiela, potrebujú takmer polhodinu, kým sa k nám dostanú. 

Kométa patrí do takzvanej rodiny komét Jupitera. Na ceste kozmom bola zachytená Jupiterom a teraz obieha okolo neho. Od 11.júla vieme na základe obdržaných snímok, že kométa pozostáva z dvoch nerovnako veľkých telies a že je menšia, ako sa pôvodne myslelo. Jej hmotnosť je približne 1 x 10 na 13 kg a rozmery sú 4 x 3,5 x 3,5. Objavená bola 11. septembra 1969.