Dnes sa koná kozmické stretnutie sondy Dawn s malou planétou Ceres

Sedem a pol roka po štarte dorazí dens americká sonda k trpaslíčej planéte Ceres. Ceres sa nachádza v takzvanom asteroidovom páse medzi Marsom a Jupiterom a je jeho najväčším objektom. Má priemer 975 kilometrov a bol objavený v roku 1801. Jeho deň trvá 9 hodín a pohybuje sa rýchlosťou pol kilometraa za sekundu.

Už v priebehu letu sondy pripravil astronómom nečakané prekvapenie. Jeho palubná kamera nasnímala detailné zábery jeho povrchu a vedci boli pri pohľade na ne veľmi zarazení. Uvideli na nich záhadné svetlé škvrny, ktorých pôvod si nevedia vysvetliť. Ceres ostal takmer nezmenený od svojho vzniku a tak je pre astronómov planétovým zárodkom, podobne ako asteroid Vesta, ktorý sonda Dawn dosiahla už v júli 2011 a ostala v jeho obežnej dráhe do septembra 2012. Vesta má priemer 516 kilometrov a je po Cerese druhým najväčším objektom asteroidového pásu. Zábery z nej ukázali bizarný svet vrchov, kráterov, hlbokých tiesňav, údolí a zvrásnení povrchu.

Ceres je pre astronómov veľmi príťažlivý aj preto, lebo očakávajú, že pod jeho povrchom sa nachádza oceán. Vychádzajú z toho, že približne 15 až 25 percent z jeho hmotnosti pripadá na vodu. Ak sa to potvrdí, tak by to bola obrovská senzácia.
Vedcom, pochopiteľne, veľmi vŕtajú v hlave spomenuté žlté škvrny. Poukazujú na geologické aktivity vo vnútri Ceresa? Pozostávajú z ľadu alebo z piesočnatých solí? Alebo sú úplne iného pôvodu? Akokoľvek, ale platí, že podobné štruktúry nepoznajú vedci na žiadnych iných telesách asteroidného pásu.

Inštrumenty Ceresu majú teraz vyriešiť túto záhadu a dať nám informácie aj o ďalších jeho tajomstvách. Viac ako 500 milión kilometrov od Zeme bude Dawn skúmať až do polovice budúceho roku okrúhlu planétku Ceres a sa jej priblíži až na vzdialenosť 375 kilometrov.