„Diktátorka“ uvrhla priamo z Afriky Durínsko do chaosu. Prepočítala sa totiž „trochu“

Svoj diktátorsky rozkaz k odstúpeniu demokraticky zvoleného ministerského predsedu Durínska Kemmericha vydala kancelárka až z ďalekej Angoly, kde bola na pracovnej návšteve, kde sa dozvedela o veľkom politickom "nešťastí".

Kancelárka bola celá bez seba, čo jej to len Annegret Kramp-Karrenbauer vykonala, keď nedokázala dohliadnuť na to, aby durínska CDU nešla za daných okolností do vlády, ktorá vznikla len z „milosti“ AfD.

Ale nemyslela konzekventne na dôsledky svojho činu. Predčasné rozpustenie parlamentu, ktoré musí predchádzať novým voľbám nie je v Durínsku také jednoduché, ako si to možno myslela berlínska „diktátorka“. Ibaže by aj to diktátorsky prikázala – to ale robievali len niektorí zlopovestní Führeri.

Merkel v rámci svojho diktátu dokázala najprv „spracovať“ šéfa FDP Lindnera, ktorý pôvodne súhlasil s výsledkom volieb, veď FDP odrazu celkom nečakane mala svojho muža na čele durínskej vlády, a to napriek tomu, že strana dostala od voličov len slabučkých 5 percent. Niečo také je absolútna svetová rarita. A to len vďaka AfD.

Tlak a veľmi pravdpodobne aj hrozby od kancelárky a jej ľudí museli byť preto enormné, aby šéf FDP, ktorý je silnou osobnosťou, aby potom on sám prinútil Thomasa Kemmericha len po jedinom dni „vládnutia“, aby sa vzdal pozície ministerského predsedu. Bolo mu to ale finančne neuveriteľne osladené.

Za jediný deň vo svojej funkcii si odniesol domov 93 000 eur. To je zas škandál iného druhu.

Situácia je však po jeho kroku, ktorý si vynútila Merkel, chaotická. Prídu (ale budú naozaj?) nové voľby, ktoré nikto nechcel – len Merkel.

Tie sú totiž veľkým rizikom pre všetky strany okrem AfD. Je takmer isté, že stratia hlasy, pričom 5 percentná FDP určite vyletí z nového parlamentu. A tak namiesto vládnutia napokon stratí všetko – vďaka Merkel. Naopak,

AfD bude ešte silnejšia – vďaka Merkel. Tragikomédia non plus ultra.

Ale, aby sa mohli konať nové voľby, musí byť najprv rozpustený parlament. To ale musí najprv navrhnúť až 30 percent poslancov a ich návrh musia následne schváliť aspoň dve tretiny poslancov. A to bude veľký problém. Lebo nejeden z nich sa po nových voľbach do parlamanetu nedostane a stratí tak skvelý poslanecký plat a ostatné výhody s tým súvisiace.

Nové voľby majú však jeden veľký háčik. Ak rozpustenie parlamentu je už schválené požadovanými dvoma tretinami, tak pre tých, ktorí sú s tým nespokojní, existuje v zmysle platného zákona v Durínsku možnosť, ako to predsa len prekaziť.

Ak pätina poslancov alebo jedna celá frakcia vyslovia tzv. konštruktívne vyhlásenie nedôvery, tak parlament nemôže byť rozpustený a tým nepríde k novým voľbám.

Potom musí nasledovať voľba nového ministerského predsedu. V prípade Durínska musí nový šéf vlády dostať aspoň 46 hlasov z 90.

Problém pre Ľavicového Ramelowa (ktorého chce mať Merkel opať tam kde bol predtým), je v tom, že Ľavica, Zelení a SPD majú spolu len 42 mandátov.

Čo ďalej? Ale „diktátorka“ z Berlína určite nájde nejaké ďalšie (ne)demokratické riešenie a Ramelowa dostane na durínsky trón.

Nechajme sa prekvapiť, čo to bude a ako to dosiahne. Predsa aj Erich Honecker vždy dosiahol, čo chcel.

A Merkel bola zrejme jeho dobrou žiačkou.