2. časť: Dialóg budhizmu s vedou - jeho etika je vysoko morálna, etika vedy je neraz nemorálna

Svet vedy a renomovaných vedcov vyvoláva vo veľkej väčšine mladých adeptov vedy nadšenie a obdiv a ich vysnívaným cieľom je dostať sa do najvyšších kruhov vedeckých autorít.

Jeden z takých mladých nadšencov vedy prišiel svojho času do Caltechu v Pasadene, kde bolo vtedy jedno z najdôležitejších svetových centier vedy. Boli tam zhromaždení najvýznamnejší svetoví vedci a medzi nimi tiež mnoho nositeľov Nobelovej ceny, ktorí tam prednášali, bádali a skúmali.

Mladý muž bol hneď po príchode v siedmom nebi a bol absolútne a nepochybne presvedčený, že ich vysoká vedecká kompetencia a ich obrovské poznanie ich zároveň urobilo aj vyššími bytosťami, polobohmi, ktorí majú ideálny morálny kódex a krištálovo čistý, ničím nízkym nepoškvrnený charakter.  

Netrvalo však dlho a jeho obraz sa začal meniť a trpko sklamaný sa musel presvedčiť o tom, že skvelý vedec je neraz morálne a charakterovo na veľmi nízkej úrovni a že v súkromnom živote može byť aj bezcharakterným a zákerným podliakom, ktorý urobí všetko a za každú cenu pre svoje ciele. 

Takáto disharmónia a vnútorná nerovnováha u geniálnych vedcov ho veľmi zarazila. O niekoľko rokov neskôr, keď sa sám stal významným vedcom a zaoberal sa intenzívne aj budhizmom a taoizmom, prišiel k uzáveru, že oboje sú tými najvhodnejšími prostriedkami na to, aby človek prostredníctvom meditácií a kontemplatívneho hĺbania mohol čistiť a očistiť svojho ducha od nánosov egoizmu, márnomyseľnosti, neprajníctva a závisti a rozvinul naplno svoju spiritualitu.

Filozofia budhizmu a jej zvnútornenie poukazuje na to, že v podstate by každý mohol zvládnuť kontemplatívnu cestu životom. Je potrebné si uvedomiť, že poznanie a vedomosti, ktoré si niekto nadobudne štúdiom prírodných vied, sú zamerané na vonkajší svet, na svet fyzikálnych fenoménov, to znamená na svet hmoty. Z toho ale sotva vyplynie niečo, čo vedie k vnútornému a duchovnému rozvoju človeka.

Veda sa nezaoberá s tým, aby človek v sebe rozvíjal dobro, láskavosť, súcit, altruizmus a ďalšie morálne hodnoty. A veda a všetko okolo nej sa čoraz viac stáva bojiskom, kde zúri konkurenčný boj, ktorého výsledkom sú často zničení a porazení konkurenti. V prenesenom zmysle slova - kde sú porazení nepriatelia, podobne ako v skutočnej vojne. Taká veda nemá morálku, lebo morálka by ju len zdržovala na ceste k sláve a k ziskom  a takto sa čoraz viac stáva len súčasťou mechanizmu dravčieho bezohľadného globálneho turbokapitalizmu.

Dejiny vedy nám ukazujú mnoho vedcov, ktorých genialita bola obdivuhodná a jedinečná, ale v oblasti medziľudských vzťahov a v hodnotách srdca boli morálnymi úbožiakmi.

3. pokračovanie nasleduje