Dejiny USA v skratke, 2. časť – kto ich nepozná, nemal by idealizovať tento štát,

lebo Američania sú najväčší lupiči cudzích území a štátov.

Spojené štáty vznikli z kolónii Angličanov, Francúzov a Španielov, ktoré títo mali v severnej Amerike. Prvá vláda USA na čele s prezidentom G. Washingtonom uviedla do života v roku 1791 Bill of Rights, čo bolo desať dodatočnych článkov k prvej americkej ústave. Zaručovali základné práva všetkým občanom USA, ale samozrejme nie americkým černochom.

V roku 1803 odkúpili USA od Francúzska obrovské územia západne od Mississippi a ich územie sa tým zdvojnásobilo. O šestnásť rokov neskôr ulúpili, alebo jemnejšie vyjadrené to možno formulovať tak, že pod politickým nátlakom donútili Španielsko, aby takmer zadarmo „predalo“ Floridu Washingtonu. Ak by Španielsko nebolo súhlasilo s podmienkami „predaja“, tak by bola Florida anektovaná vojensky.

V roku 1823 za prezidenta Jamesa Monroeho vyhlásili USA svoju známu Monroe-doktrínu, ktorá odmietala miešanie sa Európy do amerických záležitostí. Nasleduje ďalší uzurpátorsky akt USA. Americkí „lupiči“ z USA dosiahli to, že Texas, ktorý bol až do roku 1835 súčasťou Mexika, vyhlásil nezávislosť a odtrhnutie od Mexika. O rok neskôr z toho vyplynie vojna medzi Mexicom a Texasom, ktorý už bol fakticky americký. V rámci tejto vojny prišlo k známej bitke o the Alamo.

V roku 1846 USA začlenia do svojho nazbíjaného a nakradnutého UNITEDU ďalšie obrovské, Indiánom vyrvané územia – Northwest-Territory. A táto zlodejská krajina si nehanebne dovolí niečo vyčítať Rusku ohľadom Krymu, ktorý predtým, ako ho obsadili Tatári a neskôr Turci, bol vždy ruský! V tom istom roku včlenia USA do svojej Únie ukradnutý Texas, a to bol dôvod k vojne medzi nimi a Mexikom. Vojna skončila v roku 1847 – a čo myslíte ako? Ako inakšie, len tak že zvíťazil najväčší zlodej a lupič cudzích územi v Amerike. A po porážke Mexika mu ulúpil aj ďalšie obrovské územia, kde dnes sú štáty Colorado, Arizona, Utah, Nevada, New Mexiko a Kalifornia.

Najmä Kalifornia sa ukázala byť skvelou zbojníckou korisťou. Boli tam objavené výdatné náleziská zlata a čoskoro v USA vypukla zlatokopecká horúčka a masy dobrodruhov tiahli zo severu krajiny, ale  aj z iných regiónov USA, do zlatom obdarovanej Kalifornie.

V roku 1854 sa zostrí spor medzi Severom a Juhom ohľadne dlho pretrvávajúceho otrokárstva v južných štátoch. Sever pritom vôbec nechce dosiahnuť zrušenie otroctva z humánnych dôvodov, ale chce zlomiť z mocenských a konkurenčných dôvodov hospodársku prevahu Juhu, ktorá bola založená len na práci otrokov.  Keď bol zvolený za prezidenta Abraham Lincoln v roku 1860, tak štáty Juhu už nevideli dôvod ostať v USA  a prvá z Únie vystúpila South Caroline. Krátko potom v roku 1861 ju opustili aj Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana, Texas, Virgínia, Arkansas, North Carolina a Tennessee. Vytvorili vlastný štát Confederate States of America, s hlavným mestom Richmondom. Vojna Juh proti Severu sa začala útokom armády Confederácie v tom istom roku na Fort Sumter patriaci Severu.

V roku 1863 vyhlásil Lincoln zrušenie otroctva. O dva roky potom sa vojna skončila porážkou Juhu, ktorý bol z veľkej časti spustošený. Nasledoval „návrat“ Juhu do Únie, ktorý bol tiež len z donútenia a nebol dobrovoľným aktom.

Dva mesiace po tom zastrelil prezidenta Lincolna John Wilkes Booth z Juhu, ktorý sa nevedel zmieriť s potupením Juhu a so zrušením otroctva. V roku 1867 kúpili USA od Rusov Aljašku len za 7 miliónov dolárov. V roku 1881 bol zavraždený atentátnikom už druhý prezident USA, James Garfield.

V roku 1889 sa už po x-tý krát prejaví vierolomnosť a beštialita USA. Washington sa v slávnostnej zmluve pred dvadsiatimi rokmi zaviazal, že veľké časti Oklahomy budú patriť na večné časy tamojším Indiánom. Odrazu ale bola zmluva, ktorá bola pre Indiánov posvätným dokumentom od Bieleho muža a dôverovali jej ako svojmu božskému Manitouvovi, len starým zdrapom papieru, vraj neplatným. Indiánske územia boli zabraté pre ďalšie osídlovanie bielymi Američanmi. Indiáni povstali a bránili si svoju zem. Boje skončili obrovským masakrom indiánskeho obyvateľstva.

Americkí zločineckí dobyvatelia rozpútali v r. 1898 ďalšiu vojnu o územia, tentokrát so Španielskom. Ukoristili v nej Guam, Puerto Rico a Filipíny, pričom anektovali ešte aj Havaj.

Banditi z USA radi vraždia aj svojich prezidentov – v roku 1901 bol na rade už tretí. Pri atentáte prišiel o život Wiliam McKinley. USA sa začínajú usilovať aj o vojny mimo Ameriky a po počiatočnej neutralite vstúpili do 1.svetovej vojny, keď Nemecku vyhlásili vojnu.

Po porážke Nemecka a jeho spojenca, Rakúska-Uhorska, bola vojna ukončená uzatvorením Versaillského mieru, v roku 1918 a mierová zmluva bola vypracovaná podľa štrnástich bodov, ktorých autorom mal byť prezident USA, Woodrow Wilson. V zmluve boli zakotvené mimoriadne tvrdé podmienky pre Nemecko, ktoré okrem toho muselo splácať enormne vysoké reparácie. Historici práve v tom videli zárodok rastu nenávisti Nemcov najmä voči Angličanom a Francúzom, čo zvyšovalo hrozbu novej vojny.

dokončím v 3. časti