Ďalší šok pre Západ: Medzinárodné reakcie na Raisiho smrť ukazujú mimoriadne rastúci vplyv Iránu vo svete

Najmä štáty, ktoré mali v poslednom čase dobré vzťahy s Teheránom, reagujú na úmrtie iránskeho prezidenta so zdesením a veľkou účasťou. Patria k nim dokonca aj dve krajiny, s ktorými Západ počítal ako so svojimi prívržencami.

Smrť iránskeho prezidenta Raisiho a jeho ministra zahraničných vecí otriasa už aj tak krehkou politickou štruktúrou na Blízkom východe. Mnohé vlády a povstalecké skupiny reagovali na smutnú udalosť rýchlo a zdesene, čím demonštrujú, ako veľmi bol Irán schopný rozšíriť svoj politický vplyv za vlády Raisiho.

Prvé prejavy sústrasti okamžite prišli zo susedných krajín Iraku a Pakistanu, ktoré Západ pokladal za svojich spojencov a teraz bol ich reakciou zaskočený a nepríjemne prekvapený.

Irán viedol v posledných desaťročiach niekoľko vojen proti Iraku a krajiny boli dlhodobo veľmi znepriatelené. A len v januári Irán priznal, že vykonal smrtiace nálety na pakistanskom území.

Pakistanský premiér Shebaz Sharif odrazu teraz opisuje Irán ako „bratskú susednú krajinu“ a oznámil, že vlajky v jeho krajine budú vyvesené na pol žrde. Západ vôbec nepostrehol už dlhšiu dobu prebiehajúce zbližovanie Teheránu s Islamabadom, ktoré sa odohrávalo v tichosti, mimo javiska svetovej politiky.

Na Raisiho smrť reagoval „s hlbokým smútkom“ aj predseda vlády susedného Iraku. Al-Sudani bol nedávno kritizovaný vo svojej vlastnej krajine prívržencami Západu za jeho kladný postoj k Iránu a v tej súvislosti aj za jeho čoraz priateľskejšie gestá voči Moskve.

Ruský prezident Vladimir Putin vyjadril hlbokú sústrasť iránskemu najvyššiemu vodcovi Chameneímu.

Putin označil Raisiho za „skutočného priateľa Ruska“. Najmä vo vojne proti Ukrajine sa Irán stal dôležitým podporovateľom Ruska kvôli jeho dodávkam zbraní. Rusko opakovane útočí na Ukrajinu aj iránskymi bezpilotnými lietadlami Shahed. Krajiny majú spoločné aj to, že obe podliehajú komplexným sankciám zo strany Západu.

Irán nedávno výrazne sprísnil svoju zahraničnú politiku v regióne. Vedenie v Teheráne podporuje rôzne militantné skupiny, a to aj preto, aby sa postavili voči konkurenčným silám, akými sú Izrael a USA. Zároveň je Irán v dôsledku svojho jadrového programu a regionálnych aktivít pod medzinárodným tlakom a podlieha sankciám zo strany mnohých západných krajín.

USA a Západ si hegemonisticky nárokujú na určovanie, aké regionálne aktivity Iránu povolia a aké nie. Tomu sa hovorí aj neokolonializmus a nekonajú tak samozrejme len v tomto prípade a veľmi by tak chceli konať aj v prípade Ruska i Číny – ale práve na tom stroskotávajú a stroskocú finálne.

Rozpad Západu i USA sa neodvratne blíži. A prispieva k tomu výrazne aj Irán.

Za tvrdou zmenou kurzu v Iráne po krachu jadrovej dohody s USA za Donalda Trumpa jednoznačne stál Hossein Amirabdollahian.

Minister zahraničných vecí Iránu bol považovaný za architekta zblíženia so štátmi ako Saudská Arábia a Irak a hovoril plynule po arabsky, čo je v Iráne, kde je úradným jazykom perzština, vzácnosťou.

O geopolitických schopnostiach Raisiho svedčí aj fakt, že sa krátko pred smrťou stretol s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom. Napriek predošlým početným bilaterálnym sporom obaja šéfovia vlád slávnostne otvorili spoločnú priehradu na hraničnej rieke.

Oba štáty sú už roky zapojené do pohraničných konfliktov. Irán sa tiež postavil na stranu Arménska vo vojne medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Azerbajdžan zase udržiava dobré vzťahy s iránskym úhlavným nepriateľom Izraelom.

Ale aj v tomto prípade sa niečo mení. Skutočnosť, že sa obaja prezidenti stretli osobne, sa považuje za možný diplomatický prielom. Na svojom stretnutí s Raisim deň predtým Alijev zdôraznil, že obe strany chcú zabezpečiť „mier a bezpečnosť v regióne“ – čo je „urážka“ Izraela, ktorý udržiava dobré vzťahy s Azerbajdžanom.

Mierová zmluva je pripravená na podpísanie, povedal Alijev a vo svojom prejave zašiel ďalej, keď vyhlásil: „Vplyv iných krajín v regióne je neprijateľný.“ A tým myslel aj Izrael, ktorý zneistil ešte viac, keď teraz označil Irán za „suseda, priateľa a bratský štát“.

Mohammed Ali Al-Houthi, šéf Najvyššieho revolučného výboru jemenskej povstaleckej skupiny Húsiov, tiež vyjadril šok zo smrti svojho kľúčového spojenca. Húsiovia v Jemene majú silné spojenectvo s Iránom, ktoré skupine poskytuje finančnú a vojenskú podporu.

Ďalším predsedom vlády, ktorý vyjadril zdesenie a veľkú ľútosť nad smrťou Raisiho, je  Ind Narendra Modi. Indického premiéra chcel Západ pre rastúci význam jeho krajiny v regióne za každú cenu získať na svoju stranu. Tieto snahy ale neboli úspešné.

Sám Modi chce okrem iného etablovať svoju krajinu ako centrum ázijského obchodu až do Ruska, a preto veľmi rozšíril vzťahy s režimom v Teheráne. Schopnosť Indie pripojiť sa k Iránu v aliancii BRICS je tiež jedným z krokov, ako ekonomicky spojiť Irán s Indiou.

Len pred pár dňami India a Irán podpísali dôležitú dohodu, ktorá umožňuje spoločnosti India Ports Global (IPGL) prevziať na desať rokov správu veľkého iránskeho prístavu. Podľa indických médií India dokonca riskovala americké sankcie.

Aj v tom sa ukazuje, že dlhoročnému indickému premiérovi, ktorý chce byť tento rok znovu zvolený,  nezáleží na riziku západných represívnych opatrení.

Oveľa viac mu záleží na spojenectve s Ruskom a Iránom.