Čoraz viac dcérskych koncernov a firiem z EÚ v Číne sa oddeľuje od svojich materských korporácií v Európe. Ochotne sa asimilujú na čínsky trh, niektoré aj kvôli politickému tlaku. Ekonomika EÚ je v ireverzibilnom úpadku!

Možno povedať, že do veľkej miery sú už súčasťou čínskej ekonomiky – stratili už svoju samostatnosť  i slobodu rozhodovania.

V prípade Volkswagenu sa oddelenie začalo pred niečo vyše rokom. Automobilka v tom čase otvorila svoje najväčšie vývojové centrum mimo Nemecka v 10 miliónovom čínskom Hefei. „V Číne pre Čínu,“ pochválil tento kurz obchodný riaditeľ Ralf Brandstätter.

Aby zostala konkurencieschopná, musí sa stať autonómnejšou – dodáva  Brandstätter.

Keď sa dcérska továreň VW v Číne otvorila, materský Wolfsburg sa odrazu už zdal ďaleko.

A nemálo nemeckých novinárov si na tlačovej akcii v Hefei zavtipkovalo: „Je Volkswagen ešte nemecká firma alebo je už doma v Ríši stredu?“

Je to úplne legitímna otázka.

„Najmarkantnejším vývojom je vysoký počet EÚ spoločností, ktoré nám hovoria, že majú pocit, že sú čoraz viac oddelené od svojho ústredia,“ hovorí Jens Eskelund, prezident Európskej obchodnej komory: „Dcérske spoločnosti európskych firiem v Číne sa stále viac cítia ako plne autonómne entity, ktoré majú fakticky už len formálne spojenie s centrálou v EÚ."

Obchodná komora skúmala tento znepokojivý trend v novej publikácii.  V nej je ukázané, ako veľmi sa teraz tieto korporácie už  asimilovali na obrovskom čínskom trhu a sa oddelili od zvyšku sveta. A pre čoraz viac korporácií sa to nedeje len z ekonomických záujmov, ale aj pod politickým tlakom.

Tretina opýtaných spoločností uviedla, že sa musia ďalej lokalizovať v Číne kvôli regulačným prekážkam a ďalšia štvrtina kvôli strachu z geopolitických rizík.

Príklady ilustrujú, že tieto nariadenia môže čínsky štát vždy použiť ako prostriedok ekonomickej sily na znevýhodnenie zahraničných spoločností v porovnaní s domácimi štátnymi spoločnosťami.

Okrem toho existujú pre EÚ dva rovnako znepokojujúce udalosti:

Spoločnosti sú pod rastúcim tlakom, aby si obstarávali čínske výrobky najmä pre svoj vlastný dodávateľský reťazec, aby tak splnili požiadavky čínskej vlády.

V pozadí toho je, že prezident Si Ťin-pching chce urobiť svoju ekonomiku sebestačnejšou – aj preto, aby bola čo najviac nezraniteľná voči západným sankciám.

Donald Trump ako prezident USA tento vývoj určite ešte urýchli.

Každý, kto sa pozrie na tento vývoj z nezávislej perspektívy, spozná rýchlo napredujúci, znepokojujúci trend:

Na začiatku „pandémie“ Covid európske spoločnosti diverzifikovali svoje dodávateľské reťazce, pretože si uvedomovali nebezpečenstvo jednostranných závislostí. Nasledovala fáza euforickej lokalizácie – alebo inak povedané adaptácia na Čínu. Vzhľadom na technologický vývoj, vysoké nároky zákazníkov a obrovskú veľkosť čínskeho trhu európske spoločnosti z vlastnej iniciatívy presunuli svoj výskum a výrobu ďalej do Číny.

Záver a trpká pravda: 

Dlho oslavovaná a dobre prosperujúca EÚ ekonomika (najmä zásluhou Nemecka) sa ocitla na ceste do „pekla“, z ktorej už niet návratu, a to najmä z troch dôvodov:

1, rafinovane a systematicky ju ničí a „požiera“ čínska ekonomika

2,oslabovať ju bude neúprosne tvrdý (a plným právom voči politkom EÚ teraz pomstychtivý) Donald Trump

3, azda najtvrdší úder si však zasadila sama protiruskými sankciami a neobmedzenou podporou koruptnej Ukrajiny