Čo všetko podľa vedcov nemalo byť nikdy – a predsa je

V roku 1835 napísal francúzsky filozof Auguste Comte v svojom prírodovedeckom traktáte, že nikdy sa nič nedozvieme o chemickom zložení hviezd a planét, pretože sú od nás veľmi ďaleko.

Len krátko potom ale nemecký fyzik Jozef Fraunhofer objavil, že v spektre Slnka možno pomocou spektrografu vidieť čierne línie a keď sa toto absorbčné spektrum podrobí analýze, tak je možné identifikovať všetky chemické elementy, ktoré sú v Slnku.

Fyzik lord Kelvin vyhlásil v roku 1895, že nijaké stroje, ktoré sú ťažšie ako vzduch nebudú nikdy schopné vzlietnuť a lietať.

Ale už o osem rokov neskôr  vzlietli a lietali bratia Wrightovci so svojím lietadlom, ktoré vážilo 340 kilo a bolo samozrejme podstatne ťažšie ako vzduch

Viacerí poprední fyzici v 19. storočí, ale mnohí fyzici ešte aj začiatkom 20. storočia prehlásili, že hypotéza čiernych dier je obrovský a nereálny nezmysel.

Hypotézu vyslovil ako prvý na svete jeden geológ v roku 1783. Dnes sú tieto mysteriózne objekty samozrejmosťou pre každého astrofyzika.

Svojou predpoveďou sa mýlil dokonca aj slávny Albert Einstein, keď v roku 1934 uviedol v jednom americkom magazíne, že jadrovú energiu, nedokážeme nikdy využiť.

Ale v roku 1942 bola zrealizovaná v laboratóriu prva atómová reťazová reakcia.

V roku 1956 usúdil astronóm Richard van de Riet Woolley, že veriť na cesty do kozmu je totálnym nezmyslom.

Len o rok neskôr krúžil ruský Sputnik okolo Zeme a v roku 1961 to iste urobil aj prvý človek v kozme – Jurij Gagarin.