Čo Putin naozaj povedal šéfovi OSN, keď bol v Moskve a čo západný mainstream nepíše

Kto chce naozaj pochopiť  čo sa v Ukrajine odohráva a prečo, tak si musí vypočuť aj autentické slová ruského prezidenta, ktoré povedal šéfovi OSN Guterresovi pri jeho návšteve minulý týždeň v Moskve – ich rozhovor v Kremli bol prenášaný celý ruskou televíziou:

Vladimír Putin:

Vážený pán generálny tajomník, teší ma veľmi, že Vás vidím. Rusko vždy podporovalo OSN a aj v budúcnosti to bude robiť. A podporujeme aj zásady, ktorými sa OSN riadi. Sme ale zarazení nad vyjadreniami našich kolegov (na Západe), že niektorí ľudia sú vo svete exkluzívni, alebo že majú nárok na exkluzívne práva. Charta OSN predsa stanovuje, že všetci aktéri medzinárodných kontaktov sú rovnoprávni, nezávisle  od ich moci, veľkosti a od ich geografickej polohy.

Myslím si, že je to podobne ako to je v Biblii: Všetci ľudia sú si rovní. To isté je pravdepodobne v Koráne či Tóre – všetci ľudia sú si pred Bohom rovní. Žijeme v komplexnom svete, takže musíme akceptovať realitu a sme pripravení so všetkými spolupracovať.

OSN bola vytvorená preto, aby riešila akútne krízy a organizácia prešla rôznymi vývojovými fázami. Ešte pred niekoľkými rokmi zaznievali hlasy, že je už zastaralá a preto nepotrebná. To sa udialo vždy vtedy, keď niekomu kládla prekážky, aby dosiahol na medzinárodnej scéne isté svoje ciele. My sme ale vždy hovorili, že neexistuje žiadna druhá taká univerzálna organizácia ako OSN a že preto tieto štruktúry, ktoré vznikli po 2. svetovej vojne chránime a budeme chrániť.

Chápem vaše obavy týkajúce sa ruskej vojenskej operácie v Ukrajine. Chcem ale pripomenúť, že celý problém vznikol v roku 2014, po štátnom prevrate. To je zrejmý fakt. Môže sa to nazývať ako sa chce, a možno mať sympatie pre tých, ktorí ho vyvolali, ale v každom prípade to bol protiústavný štátny prevrat.

Po tejto udalosti nasledovala situácia s vyhlásením obyvateľov Krymu a Sevastopolu, ktorí urobili fakticky to isté, ako ľudia v Kosove: Rozhodli sa pre nezávislosť a požiadali nás o prijatie do Ruskej Federácie. Jediný rozdiel bol v tom, že rozhodnutie o suverenite v Kosove bolo urobené v parlamente, kým na Krime a v Sevastopole sa to rozhodlo ľudovým referendom. Zároveň vznikol problém aj v juhovýchodnej Ukrajine, kde obyvatelia niekoľkých regiónov neakceptovali štátny prevrat a jeho výsledky. Boli však okamžite vojensky napadnutí lietadlami a ťažkými zbraňami.

Tak vznikla kríza v Donbase a juhovýchodnej Ukrajine. Ako je známe, tak sme podpísali tzv. Minskú dohodu po tom ako stroskotal ďalší pokus novej vlády v Kyjeve vyriešiť krízu vojensky. Táto dohoda bol pokus situáciu v Donbase vyriešiť mierove.

Nestalo sa tak  a ľudia, ktorí tam žili sa ocitli na osem rokov v podmienkach blokády a vláda v Kyjeve sa nehanbila verejne vyhlásiť, že zorganizuje tvrdú blokádu území na východe, ktoré ju neuznali a zároveň táto vláda pokračovala vo vojenských operáciách proti východu Ukrajiny.

Za týchto podmienok sme boli – po tom ako Kyjev verejne vyhlásil, že nemá v úmysele dodržiavať Minskú dohodu – prinútení nové štáty na východe Ukrajiny uznať ako autonómne a nezávislé, aby sme tam ukončili genocídu našich ľudí.

Ešte raz opakujem, bolo to vynútené opatrrenie, aby sme ukončili utrpenie našich ľudí v tých oblastiach.

Žiaľ, naši kolegovia na Západe to všetko nechceli spozorovať. Keď sme už uznali ich nezávislosť, tak nás požiadali o vojenskú pomoc, lebo aj naďalej boli vystavení vojenskej agresii Kyjeva. A my sme v zmysle  článku 51 Charty OSN, odsek 7 boli nútení to urobiť.

V rozhovorch v Istanbule sme dosiahli pomerne veľký pokrok. Ale žiaľ po dosiahnutí istých dohôd a dobrých výhliadkach na ďalšie nádväzné rokovania, prišlo k provokácii v Buči, s ktorou ruská armáda nemala nič do činenia. My ale vieme, kto to bol, vieme kto pripravil túto provokáciu.

A pozícia našej rokovacej delegácie s ukrajinskou delegáciou sa v dôsledku toho dramaticky zmenila. Napriek tomu idú rokovania ďalej.