Čo je nevyhnuté, aby bolo možné cestovať v čase do minulosti?

Cestovanie kozmom do minulosti je nerozlučne spojené s menom skvelého česko-rakúskeho matematika Kurta Gödela (1906 Brno – 1978 Princeton), priateľa Alberta Einsteina. Podľa neho je pomerne jednoduché podniknúť cestu univerzom do minulosti.

Základnou pdmienkou je však to, že je potrebné mať k dispozícii veľmi špecifický kozmos. Cestovaním do minulosti sa zaoberalo už viac ako sto rokov viacero astrofyzikov a matematikov, avšak bez úspechu, a to preto, že riešenie hľadali výlučne v podmienkach nášho kozmu.

Gödel bol prvým z nich, kto kategoricky vyhlásil, že v našom kozme nie je a ani nebude možné takéto cesty nikdy uskutočniť. Na to, aby to bolo možné je potrebný iný kozmos.

A tento matematik z Brna takýto kozmos aj skonštruoval. V kozmológii je na to potrebná zásadne len matematika.

V roku 1949 Gödel publikoval – vtedy žil už v USA – svoju priekopnícku prácu An Example of a New Type of Cosmological Solutions of Einstein´s Field Equations of Gravitation.

V nej postuloval komplikované rovnice, ktoré charakterizovali celkom iný kozmos, ako je náš. A v tejto práci je uvedené aj nové riešenie – ktoré našiel on – rovníc všeobecnej teórie relativity Alberta Einsteina.

Einsteinove rovnice opisujú zakrivenie časopriestoru v závislosti od energie a hmoty obsiahnutých v priestore.

Riešením týchto rovníc možno opísať základnú geometrickú štruktúru celého univerza. Existujú ale viaceré ich riešenia a tým aj viaceré možné univerzá.

Gödelove univerzum je celkom špeciálny priestor, v ktorom sú nespočetné častice rovnomerne rozmiestnené a sa nachádzajú v kruhových pohyboch. V priestore tohto kozmu je tak energia a z toho dôvodu má aj svoju kozmologickú konštantu.

V tomto kozme je niečo matematicky neobyčajne unikátne – sú v ňom tzv. uzatvorené časové krivky.

Normálnu uzatvorenú krivku si možno ľahko predstaviť – v trojrozmernom priestore je to každá dráha (krivka), ktorá po istom čase vedie opäť k východiskovému bodu.

V kozme Gödela ale ide o uzatvorené krivky v priestore štvorrozmernom. To znamená, že po absolvovaní svojej cesty sa cestovateľ nielenže vráti na miesto, z ktorého vyšiel, ale sa tam dostane presne v tom istom čase, kedy sa odtiaľ vydal na cestu. Z toho vyplýva, že po takých krivkách je možné cestovať do minulosti a potom sa opäť vrátiť do prítomnosti.