Čo bolo hybnou silou, ktorá neúprosne presadzovala agendu „pandémie“ Covidu? Vďaka Bielorusku zatajovaná pravda vyšlo najavo! Ale mainstream o tom mlčí!

Počas rokov 2020, 2021 médiá a „zdravotné úrady“ neúnavne produkovali príbehy vzbudzujúce strach o údajnej „pandémii Covid 19“, pričom tvorili hrôzostrašné scenáre, ktorými masám vsugerúvali absolútnu nutnosť dať sa očkovať nečistými vakcínami ako mRNA, pričom ignorovali a cenzúrovali stovky, možno tisíce renomovaných expertov, ktorých tvrdenia o korone a vakcínach sa líšili od oficiálnych  prosystémových verzií.

Vzhľadom na to, že  sme vraj mali do činenia s „pandémiou storočia“, ktorú nikto nemohol predvídať, dalo by sa očakávať, že medzi odborníkmi bude živá diskusia o tom, ako čo najlepšie zvládnuť krízu. Novinári mohli vyspovedať čo najviac odborníkov, aby získali čo najjasnejší obraz o novej zdravotnej výzve a o tom, ako ju riešiť. Účinné liečby sa mali propagovať, oslavovať a kričať o nich zo striech. Ale presne to sa nestalo.

Opatrenia v oblasti verejného zdravia – prakticky totožné vo väčšine krajín – zaviedla Svetová zdravotnícka organizácia prostredníctvom tieňových byrokratických hierarchií, ktoré si agresívne nárokovali monopol na vedu a pravdu.

Všetky kritické diskusie boli zastavené a stovky odborníkov boli agresívne umlčané. Bolo identifikovaných dokonca niekoľko účinných liečebných postupov, ako je ivermektín a hydroxychlorochín, ale propagátori korona očkovania (ako v Nemecku minister Lauterbach a kancelár Scholz) odmietali uviesť akúkoľvek zmienku o týchto látkach.

Lekári a pacienti boli dôrazne odrádzaní od používania takýchto prostriedkov a v niektorých krajinách bola HCQ náhle stiahnutá z trhu. V Austrálii sa predpisovanie HCQ dokonca stalo trestným činom. Namiesto toho úrady agresívne presadzovali narýchlo vyvinuté, netestované, experimentálne vakcíny, a to všetko proti chorobe, ktorá bola smrteľná len pre 0,004 % populácie (aj podľa nafúknutých štatistík amerického CDC).

V priebehu niekoľkých mesiacov po „pandémii“ sa neudržateľnosť oficiálnych stanovísk stala natoľko zjavnou, že u veľkej časti populácie stratili dôveryhodnosť. Ale namiesto toho, aby zmenili kurz, úrady sa len hlbšie zaplietli do svojich vlastných rozporov a stali sa čoraz agresívnejšími s čoraz prísnejšími opatreniami a médiá zvýšili propagandu „strachu“ do odporných rozmerov.

Situácia sa stala priam neskutočnou:

Ako môžu zdanlivo inteligentní, vzdelaní ľudia tak tvrdohlavo lipnúť na príbehu, ktorý je tak zjavne chybný? Prečo médiá celé mesiace neúnavne podnecujú strach a hystériu z vírusu miernej chrípky? Okrem amerických a britských médií boli aj správy médií v Chorvátsku, Španielsku, Francúzsku,Taliansku, Slovensku, Česku,..... – všade rovnaké a všetko o Covide bolo neustále spájané s nepretržitým strašením a výzvami na dodržiavanie hlúpych a nezmyselných "opatrení".

Zbláznili sa všetci na svete? Ak to nebola veda a logika, ktorá podporovala opatrenia v oblasti verejného zdravia, čo to potom bolo?

Všetko to ale napokon vysvetluje kuriózny prípad pôžičiek MMF ponúknutých pre Bielorusko.

V roku 2020 bieloruský prezident Alexander Lukašenko odmietol úver 940 miliónov dolárov od Medzinárodného menového fondu.

Odmietol to, pretože MMF podmienil pôžičku tým, že Bielorusko zavedie prísnu politiku blokovania  a opatrení v súvislosti s Covid 19 a zákaz vychádzania. Bolo to naozaj zvláštne, že MMF ponúkne krajine pôžičku a zároveň jej uloží podmienky, ktoré vážne ovplyvňujú schopnosť krajiny pôžičku splácať.

Zdá sa, že niekoľko ďalších krajín dostalo podobné ponuky od MMF a/alebo Svetovej banky, ale len vďaka Lukašenkovmu vyhláseniu sme sa dozvedeli o podmienkach spojených s týmito ponukami. Je príznačné, že Lukašenko pri niekoľkých príležitostiach spomenul, že vyjednávači MMF chceli, aby Bielorusko konalo „ako Taliansko“.

Ostatné krajiny a vlády, ktoré prijali finančné prostriedky, mohli ticho súhlasiť s podmienkami, ale „zabudli“ to povedať nám ostatným.

V apríli 2020 požiadalo MMF o finančnú pomoc 85 krajín. Väčšina svetových vlád, ktoré boli hlboko zadĺžené a s vážne poškodenými ekonomikami, potrebovala pôžičky a vydali sa tak napospas diktátu moci peňazí. Aby si zabezpečili zdroje, ktoré potrebujú, museli súhlasiť s odstavením svojej ekonomiky, obmedzením pohybu svojho obyvateľstva, vytvorením štruktúr na sledovanie kontaktov podobných Stasi a zatvorením škôl.

Ďalším dôkazom, že agendu Covidu presadzujú bankári, bol komentár v New York Times od Neela Kashkariho, prezidenta Federálnej rezervnej banky v Minneapolise, v ktorom vyzval vládu, aby zaviedla prísne opatrenia, ako práca z domu „pre všetkých okrem nevyhnutných pracovníkov“. Kashkari tvrdil, že blokády by mali byť čo najkomplexnejšie a najprísnejšie a mali by sa implementovať agresívne „využitím testovacej a sledovacej kapacity, ktorú sme vybudovali“.

Stopy tohto perverzného systému  možno nájsť už aj v dokumente „Scenarios for the Future of Technology and International Development“, ktorý vydala Rockefellerova nadácia v roku 2010. Na strane 18, pod nadpisom „Zamknúť krok“, dokument prezieravo a či vizionársky „opisuje“ našu súčasnú realitu ako „Svet zhora nadol vládnej kontroly a autoritárskeho vedenia s obmedzenými inováciami musí naložiť s rastúcim odporom občanov.“.....

Tento scenár vyzerá ako „pandémia, ktorá čakala roky, aby zautočila na svet pre prospech mocných........

Už Napoleon Bonaparte vedel niečo až príliš dobre, keď vyhlásil: 

"​​Ak nejaká vláda závisí od bankárov, tak oni, a nie predstavitelia vlády, kontrolujú situáciu.“