Človek nebezpečne ohrozuje vnútornú rovnováhu Zeme

Žiadna iná bytosť neovplyvnila Zem a pomery na nej tak výrazne, ako človek. Geológovia nás vystríhajú, že naša nenásytnosť po surovinách už veľmi narúša vnútornú rovnováhu našej planéty a môže jej "tvár" už veľmi skoro zmeniť na nepoznanie. Roztápanie sa obrovských ľadových plôch na severnom i južnom póle nerobí problémy len ľadovým medveďom, lebo im berie ich životný priestor. Okrem iného to spôsobuje aj to, že sa hmotnosť planéty presúva do inej štruktúry, ako ju mala doposiaľ. To má za následok, že osa zemskej rotácie začína putovať. Možno povedať, že človek sa takto stal významným geologickým faktorom giganických premien Zeme.

Geológovia zvyknú nasledovnou myšlienkovou konštrukciou znázorniť laikom, aké stopy ľudská civilizácia na našej planéte už zanechala. Predstavme si, že by naša civilizácia z jedného dňa na druhý celkom zmizla zo Zeme, a to navždy. Netrvalo by dlho a príroda by získala späť všetky plochy a priestory, ktoré jej človek vzal.

O niekoľko  tisícročí neskôr by na Zemi pristala raketa s Mimozemšťanmi. Na prvý pohlad by cudzí prišelci vôbec nespozorovali, že na Zemi už voľakedy existovala nejaká civilizácia. Až keď by začali analyzovať sedimenty, staré mnoho tisíc rokov, tak by našli stopy po zašlom inteligentnom živote. V najstarších z nich by našli zvyšky nástrojov z doby kamennej, v mladších sedimentoch by objavili primitívne zbrane, ozdoby a šperky z bronzu a železa. V najvyšších sedimentoch by na razili na časti parných strojov, zvyšky koľajníc, lokomotív - to všetko zvyšky začínajúcej priemyselnej epochy ľudstva. V najmladšej sedimentačnej vrstve by zbadali vraky lietadiel, tankov , áut.  A napokon by narazili aj na obrovské  množstvo plastového odpadu, ako na nemého svedka kozumnej a množstvo odpadu produkujúcej civilizácie.

Rastúca zvedavosť Mimozemšťanov by ich priviedla k ďalším analýzam, a tak by zistili, že klíma na Zemi bola za posledných 12 000 rokov pomerne stabilná a že až na konci tohto obdobia, počas 200 rokov, sa začala teplota na nej rýchlo zvyšovať. Cudzí návštevníci by potom rýchlo objavili aj to, že v tom čase sa začalo enormné získavanie surovín zo zeme. A zistili by tiež aj to, že s tým súvisela silná erózia zemského povrchu, rýchle roztápanie sa ľadovcov, prudké stúpanie hladín morí i posunutie rotačnej osi planéty. A samozrejme, že by pochopili aj všetky súvislosti i to, že nenásytný hlad ľudí po surovinách a po márnotratnom konzume bol príčinou všetkého negatívneho, čo sa na ich planéte odohralo.

Ešte pred niekoľkými rokmi takmer nikto neveril, že naša enormná žiadostivosť po čoraz väčšej spotrebe energií, môže nebezpečne ovplyvniť a zmeniť dynamiku našej planéty. Oteplovanie atmosféry nespôsobuje len silné roztápanie ľadovcov, ale negatívne ovplyvňuje aj magnetické pole Zeme.

Náš hlad po energii však napriek všetkému  rastie ďalej a zanecháva v povrchu Zeme hlboké stopy. Každoročne získavame viac ako 10 miliard ton uhlia a nafty a niekoľko biliónov kubických metrov zemného plynu. To všetko spôsobuje obrovské krátery i tisícky kilometrov vyhĺbených chodieb pod povrchom.
Ak konečne nepochopíme, že sme len súčasťou prírody a že nestojíme nad ňou, tak naša civilizácie neprežije.