Čím si starší, tým si lepší – taký stav ducha a intelektu môže nadobudnúť každý! !!

Ľudský mozog je schopný s pribúdajúcimi rokmi pracovať čoraz lepšie a efektívnejšie. O.i. vám to môžem potvrdiť mojou vlastnou skúsenosťou. Samozrejme, že možné je niečo také len v tom prípade, ak ho niekto pravidelne a sústavne v priebehu rokov intelektuálne zaťažoval a trénoval a zároveň, ak to bolo pre neho potešením a nie len nútením sa.

Starší ľudia myslia síce pomalšie ako mladšíˇ(nie je to vždy tak ), zato ale dôkladnejšie a uváženejšie. Kto sa s radosťou a mladistvým nadšením dokáže neustále učiť a byť neprestajne zvedavý na nové poznanie, ten bude s pribúdajúcimi rokmi skutočne lepší a lepší. Kapacita nášho mozgu je absolútne neobmedzená.

Skutočná a veľká múdrosť staroby však nikdy nie je zadarmo a už vôbec nie je samozrejmou výsadou vysokého veku, ako si to mnohí starí ľudia myslia. Nič nie je infantilnejšie a úbohejšie, ako keď sa starec, ktorý toho v hlave naozaj veľa nemá, dáva ako múdra autorita. Aby človk dosiahol skutočnú a všestrannú múdrosť na to treba oveľa viac ako len vysokú školu, akademický titul a istý vek.

Pravidelné učenie a neuhasínajúca zvedavosť na všetko nové a neznáme je zároveň aj tou najlepšou prevenciou pred demenciou a Alzheimerom.

Chcem zdôrazniť jednu veľmi dôležitú vec. Ľudia vo vyššom veku by sa nemali nikdy nechať odsúvaťdo role bezmocných starčekov a stareniek, ktorí už nič nemôžu a ktorých treba len zhovievo poľutovať. Najhoršie je však to, ak sa sami do nej odsunú a smútia rezignovane a nostalgicky za svojou mladosťou a oplakávajú ju ako niečo, čo sa už nikdy nevráti a im preto neostáva už nič iné ako pasívne čakanie na smrť.

Táto tendencia je veľmi výrazná na Slovensku, kde dospelé deti často nazývajú svojich rodičov, aj ked majú len okolo 50 rokov a neraz i menej, už len dedko a babka, a tým im len “pomáhajú”, aby si už aj sami mysleli, že sú starci a kto tomu uverí a si to aj sám o sebe myslí, tak ten potom skutočne veľmi rýchlo starne, a to zvonka i znútra.

Starší vek, ak ho človek žije a prežíva naplnený opradivou múdrosťou, tak poskytuje mnoho životných kvalít, radostí a potešení, ktoré mladosť vôbec nepozná. V takom prípade extrémne narastá pozitívne a zdravé sebavedomie, múdry človek si je plne vedomý svojej vysokej vnútornej hodnoty a nepotrebuje žiadne pochvaly a uznania zvonku.

Je si absolutne istý svojimi vlastnými rozhodnutiami a riešeniami životných situácií a jeho skúsenosti a jeho múdrosť vyhľadávajú často aj iní ľudia. Je flexibilný a sebaistý a spravidla sa toto všetko pozitívne odráža aj na jeho zdravotnom stave a na jeho telesnej kondícii. Toto všetko prispieva aj k tomu, že človek s týmito vnútornými kvalitami – naviac, ak aj nefajčí a nepije alkohol a rozumne sa stravuje – tak vyzerá o desať či dvadsať rokov mladšie.

Ja osobne okrem svojo intelektu, úplne samozrejme neustále trénujem aj svoje telo, a to od skorej mladosti. Pravidelne chodim minimálne dva krát do týždňa behať do lesa – 10 až 14 kilometrov, každý deň bicyklujem a dvíham aj činky. Okrem toho mám hlboký, doslova intímny vzťah s prírodou. Chodievam často do lesov, kde meditujem a “rozprávam” sa so stromami.

Preto na záver môj odkaz pre ľudí vyššieho veku, ale aj pre mladých : nebáť sa ísť chodníkom, ktorý vedie k múdrosti, nezávislosti a zdraviu až do veľmi vysokého veku. Každý to môže dokázať. Ale ešte jedno je pritom mimoriadne dôležité – láska!!!!!!!!!!

Láska k ľuďom a k prírode a úplne čisté srdce, bez najmenších náznakov závisti a nenávisti.