Chromozómy sú nositeľmi všetkých dedičných informácií organizmov

Naše chromozómy možno symbolicky označiť za základné kocky stavebnice, ktorá sa volá ľudský život. Sú umiestnené v jadre každej bunky organizmu, pričom sú do seba postáčané maximálne úsporne, aby tak v bunke zabrali čo najmenej miesta. Ich počet je 46.

Určujú všetky naše biologické vlastnosti ako farbu očí, vlasov, výšku, stavbu tela a aj nejednu chorobu, ktorá na nás v priebehu života príde, prípadne ktorá postihne už embryio v maternici.

Keď rozlúštime celý genetický kód našich chromozómov, tak sa dozvieme všetky detaily vytvorenia nášho organizmu. Zatiaľ je úplne preskúmaný genetický kód len časti chromozómov.

Jedeným z nich je chromozóm s číslom 20. Svojou veľkosťou je zo všetkých chromozómov najmenší.

Avšak porucha v ňom – konkrétne v jeho 225. géne - môže mať veľmi nepríjemné následky pre jeho vlastníka. Môže u neho vzniknúť dedičná choroba mongoloizmus, čiže  Down-syndróm.

Napríklad v Nemecku príde na svet každé sedemsté dieťa s touto chorobou. Ak sa dostaneme vo výskume genetiky už tak ďaleko, že okrem kompletného rozlúštenia genetického kódu všetkých chromzómov, budeme vedieť realizovať aj jeho správnu korektúru ešte v maternici priamo na embryiu tehotnej ženy, tak také strašné dedičné choroby ako mongoloizmus prestanú existovať celkom.

V prípade Down-syndrómu sa „dobro“ i „zlo“ nachádzajú v tesnej blízkosti úplne vedľa seba, a to vo vnútri chromozómu číslo 20.

Z hľadiska medicíny je preto veľmi zaujímavé zistenie, že ľudia, ktorí sú mongoloidi, dostanú len  vo výnimočných prípadoch pľúcnu rakovinu, črevnú rakovinu, i rakovinu prsníkov.

Sú vedci, ktorí sú toho názoru, že práve porucha génu, ktorý zapríčiňuje mongoloizmus chráni zároveň pred uvedenými druhmi rakoviny.

To je nová nádej pre liečenie rakoviny. Najprv je však potrebné tento mechanizmus objaviť, porozumieť jeho pôsobenie a potom sa naučiť ho upotrebiť.

Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že mnohé miesta genetického pôvodu dedičných chorôb človeka sú už dobre známe. Vedci určili exaktne ich lokality. Zistili, že 14 génov v chromozóme číslo  20 možno označiť za miniatúrne časované bomby. Postačí jeden jediný defekt v niektorom z týchto 14 génov a človek ochorie na epilepsiu, Alzheimera, leukémiu a či Parkinsona.

Najmä výskum genetiky, ktorá je nepredstaviteľne komplexná nám jasne demonštruje, že časy vedcov individualistov sú už nenávratne za nami.

Nové priekopnícke objavy vo vede môžu dnes dosahovať takmer výlučne už len celé vedecké tímy. Na odhalení tajomstva genetického kódu pracovalo viac ako 40 univerzitných vedcov v Berlíne, Jene a Braunschweigu a v spolupráci s nimi ďalších niekoľko desiatok v Japonsku každý deň 12 hodín, a to tak dlho, pokiaľ celé tajomstvo nebolo odhalené.

Ak by týchto vedcov boli v objave predbehli súkromné firmy, tak by boli svoj objav predávali nepredstaviteľne draho. Napríklad svetoznáma nemecká firma Bayer zaplatila svojho času za jednu jedinú genetickú informáciu viac ako miliardu  mariek.

Nemeckí univerzitní vedci naproti tomu uverejňovali výsledky svojho genetického výskumu zadarmo a pre každého. Nemecký vedecký tím, ktorý odhalil tajomstvo chromozómu 20, dal výsledky svojho výskumu ihneď do internetu.

Profesor Lehrach vyhlásil, že genetické informácie by sa za žiadnych okolností nemali stať výlučným majetkom pochybných špekulantov.

Rozlúštenie genetického kódu človeka prinieslo na svetlo jedno veľké prekvapenie.

Dovtedy boli vedci presvedčení, že tento kód pozostáva z približne 120 až 140 tisíc génov. Teraz vieme, že ich je do 40 000.

To značí, že človek ich má len o niečo viac ako obyčajná mucha.