Charles Darwin (1809 – 1882), prírodovedec, objaviteľ evolučnej teórie

Darwin začal pôvodne študovať medicínu v Edinburghu na prianie jeho otca lekára. Už čoskoro ale zistil, že ho neveľmi priťahuje, a tak odišiel študovať do Cambridge teológiu.

Tá ho však nudila ešte viac ako medicína a preto zanechal študovanie a začal sa venovať rôznym mladíckym záľubám, aké si mohli dovoliť len synovia majetných rodičov. Mal veľmi rád ženy, jazdenie, streľbu a poľovačky. V tom čase ešte nič neznačovalo, že sa raz stane geniálnym a presláveným prírodovedcom.

Napriek tomu, že si veľmi zle plnil študentské povinnosti, tak bystrosť a inteligencia jeho ducha očarili jedneho z jeho profesorov takou mierou, že mu zaobstaral miesto „prírodovedca“ (ktorým samozrejme nebol) na dlhodobej päťročnej expedičnej ceste, na ktorú sa v roku 1831 vydala loď Beagle.

Charles mal len 22 rokov a jeho rodičia boli veľmi proti jeho rozhodnutiu, lebo najmä jeho otec bol presvedčený, že ide len o ďalší nezodpovedný čin nezrelého rozmarného mladíka. Napokon ale – na veľké šťastie pre prírodne vedy – dal otec svoj súhlas.

Exotická cesta sa stala obrovským úspechom a vošla do dejín vedy ako jeden z jej najvýznamnejších epochálnych medzníkov.

Beagle sa plavila okolo mnohých fascinujúcich ostrovov Tichého, Indického a Atlantického oceána, z ktorých nejeden dovtedy ešte nikdy nebol navštívený ľuďmi. Aj okolo Galapagos ostrovov a aj pozdĺž pobrežia južnej Ameriky. Kde to experti expedície uznali za vhodné tam vystúpili a venovali sa výskumom.

Na tejto vzrušujúcej a nesmierne obohacujúcej ceste nazbieral mladý Darwin veľké množstvo poznatkov a skúseností z paleontológie, biológie, z porovnávacej anatómie a z ďalších vedných odborov. O všetkom si robil podrobné poznámky, ktoré sa neskôr mali stať dôležitým fundamentom všetkých jeho budúcich vedeckých prác.

Krátko po návrate domov ho jeho poznámky inšpirovali k vypracovaniu teórie o evolučnom vývoji druhov. Ale až v roku 1859 bola publikovaná jeho preslávená kniha O vzniku druhov. V nej prezentoval svoje myšlienky o vývoji všetkých moderných organizmov z pôvodných jednoduchých foriem.

Počas dvadsať rokov vydal Darwin viacero významných vedeckých kníh, ktoré z neho urobili jedneho z najvýznamnejších biológov na svete. Už rok po návrate z expedície si bol istý, že všetky organizmy či rastlinné alebo živočíšne neboli v priebehu svojej histórie nemenné, ale sa menili, teda sa vyvíjali.

Darwinova kniha O vzniku druhov vyvolala nielen vo vedeckom svete veľkú vlnu nesúhlasu a protestov, ale aj vlnu súhlasu a podpory. Zaujímala sa o ňu veľmi aj cirkev.

O niekoľko rokov neskôr uverejnil Darwin ďalšiu neobyčajne významnú a absolútne unikatnu knihu O pôvode človeka a selekcia vo vzťahu k sexualite. Tá bola ešte „kacírskejšia“ ako predošlá, lebo rozbíjala konzervatívne morálne a klasické religiózne predstavy. Samozrejme proti Darwinovi sa rozpútala ešte väčšia vlna protestov, rozhorčenia a dokonca i jeho démonizovania.

V tom čase ale nebol v Anglicku, a tak sa nemohol zúčastniť búrlivých diskusií, ktoré vyvolali jeho revolučné teórie, narúšajúce a demontujúce tradičný svetonázor. Čoraz viac renomovaných vedcov podporovalo jeho teóriu o vzniku človeka a o vzniku druhov. Mimochodom, Darwin nikdy netvrdil, že človek pochádza z opice, ako si to dodnes myslí mnoho ľudí. Tvrdil len to, že človek a opica mali spoločného predka.

Bol to svetoznámy biológ a anatóm Thomas Huxley, ktorý presadzoval veľmi zanietene skvelou argumentatívnou rétorikou Darwinovu evolučnú teóriu. Na sklonku Darwinovho života akceptovala prevažná časť vplyvných vedcov princípy jeho evolučnej teórie.

Vplyv Darwina na myslenie ľudstva bol enormný. Jeho zásluhy možno porovnať s Kopernikovou revolúciou v astronómii. Darwinove dielo ukončilo stredoveké myslenie ľudstva. Azda najobdivuhodnejšie na jeho diele z dnešného pohľadu bolo to, že bol schopný vytvoriť evolučnú teóriu bez znalosti zákonov genetickej dedičnosti, ktoré vtedy ešte neboli objavené. V jeho čase nevedel ešte nikto, že charakteristické vlastnosti organizmov sa z generácie na generáciu odovzdávajú bio-chemickým procesom dedenia.

Na záver ešte toľko, že Darwinove vedecké myslenie a jeho uzávery zasiahli fakticky všetky oblasti života spoločnosti.