Bundestag „skvele“ prezentuje postupné umieranie nemeckej demokracie

Pre etablované strany platí úplne samozrejme, že si definujú svoje vlastné pravidlá a jednoducho ignorujú to, čo im predpisuje tradičný rokovací poriadok parlamentu, ktorý prišiel v roku 1948 spolu s demokratickou ústavou povojnového Nemecka do Bundestagu.

Súčasný Bundestag však ignoruje v prípade „potreby“ svoje vlastné pravidlá a ustanovenia a médiá o tom mlčia.

Keď sa etablovaným stranám zachce, alebo je to z ich pohľadu nevyhnutné, tak rokovací poriadok „odstavia z prevádzky“.  Potom odrazu platí, keď to povedia „dobrí“, že – vyjadrené jednoduchou rečou –  dva a dva je päť. V tom prípade protestujú len „zlí“ a poukazujú na to, že dva a dva sú predsa vždy štyri. Keďže títo „zlí“ sú ale AfD, tak ostatní ich prehlasujú a lož premenia na „pravdu“. A zároveň sa ešte aj odmenia pokryteckým potleskom.

Bundestag  - tento orgán reprezentujúci nemecký národ - by mal byť srdcom a pľúcami demokracie, ale toto srdce už dlhšie trpí na narastajúcu arytmiu a tieto pľúca na nedostatok kyslíka.

V ďalšom uvediem aspoň dva z početných symptómov toho, čo oznamuje nadpis článku.

Paragraph 2, odsek 1 rokovacieho poriadku nemeckého Bundestagu (Geschäftsordnung des Deutschen Bundestages) stanovuje:

Každá frakcia Bundestagu musí byť zastúpená aspoň jedným viceprezidentom alebo viceprezidentkou v jeho predsedníctve.

V prípade AfD je tento paragraf hanebne a v podstate aj protizákonne ignorovaný. Všetky ostatné strany v Bundestagu, ktoré neustále prízvukujú, že sú demokrati non plus ultra, teda, že sú najrýdzejšími demokratmi, sú v podstate len pseudodemokrati, ktorí keďže sú pri moci, tak tento paragraf de facto jednoducho eliminovali.

Mnoho občanov, ktorí nosia demokraciu v srdci a nie len na perách, ako etablované strany, kritizujú Bundestag za to, že pri mnohých dôležitých rozhodnutiach je prítomných len minimum poslancov z týchto strán, čo v podstate poukazuje len na jedno. A síce na to, že rozhodnutie v skutočnosti už bolo urobené tajne predtým v kuloároch mimo parlamentu a v ňom sa potom už udeje len formálne teatrálne predstavenie s dohodnutým ukončením.

Občania kritizujú aj to, že iné dôležité rozhodnutia sa neraz robia v Bundestagu neskoro v noci, keď je vylúčená prítomnosť verejnosti, čiže bez prítomnosti verejnosti.

Dôvod: Išlo o rozhodnutie, ktorého dôsledky boli veľkou časťou občanov prijaté negatívne.  

Uvediem ešte jedno z početných hrubých narušeni rokovacieho poriadku Bundestagu z epochy kancelárky Merkel:

Paragraf 47, odsek 1 hovorí:

Bundestag je schopný uznášania sa len vtedy, ak je na rokovaní prítomná viac ako polovica poslancov.

Ak sa niektorému poslancovi zdá, že to tak nie, potom musí ohlásiť formálnu námietku. Tú potom musí prešetriť prezídium Bundestagu a buď ju potvrdí alebo vyhlási, že je neoprávnená.

Presne taký prípad sa udial (jeden z mnohých odkedy je v Bundestagu AfD) 28.6.2019

Jürgen Braun poslanec AfD formálne spochybnil v jednom prípade schopnosť uznášania sa Bundestagu:

„To predsa nejde, aby sme tu – keď nás je len okolo 100 prítomných poslancov – odsúhlasili taký dôležitý a závažný zákon, ako je tento. Preto prosím o okamžité zohľadnenie mojej námietky.“

Čo sa potom stalo, je neuveriteľné a len podčiarkuje to, že nemecká demokracia je už v predsmrtnej agónii.

Hoci Bundestag má 709 poslancov, a tak v tomto prípade malo jeho prezídium samo oznámiť, že v ten deň – 28.6.2019 – nemôže byť žiadny nový zákon odobrený, aj keby za neho hlasovali všetci prítomní poslanci.

Napriek tomu a napriek námietke Jürgena Brauna, traja poslanci poverení vedením rokovania – Claudia Roth Zelení, Josef Oster CDU a Benjamin Strasser FDP okamžite vyhlásili, že námietka je neopodstatnená a že sa môže o zákone hlasovať. Tak sa aj stalo a zákon bol schválený proti hlasom poslancov AfD.

K tomu už nemusím nič viac dodať.