Buduje si Moskva po Sýrii pozíciu aj v Lýbii? Dohoda s Trumpom?

V jednych západných médiách sa písalo o tom, že Rusko pracuje na tom, aby si, podobne ako v Sýrii, tak aj v Lýbii vybudovalo vojenskú základňu a získalo tam rozhodujúci vplyv na vývoj situácie. Niečo také však Viktor Oserov, predseda Výboru pre obranu v ruskom parlamente, poprel a vyhlásil, že Moskva v súčasnosti nerokuje s Lýbiou o niečom takom, aj keď isté rokovania sú v chode.

Taká výpoveď znie ale dvojzmyselne a Oserov tým nič nevylúčil, lebo následne vyhlásil aj to, že ruské námorníctvo by mohlo v Stredozemnom mori zohrať veľmi prospešnú úlohu. To je ale naozaj veľavravné tvrdenie, lebo k tomu ešte dodal, že aj vojenské základne (myslel aj na ruské) môžu byť v boji proti pirátom a pri strážení hraníc veľmi osožné.

Že by sa Rusi nepriamo núkali bezmocnej a bezradnej EÚ pomôcť jej pri strážení hraníc Lýbie a celej pobrežnej hranice, teda aj Maroka, Tunisu a Alžírska, aby ju odtiaľ nezaplavovali milióny utečencov, ktoré sa chystajú k nám?

Ale už predtým, ako sa vyjadril Oserov k lýbijskej problematike, tak sa objavila v Neue Zürcher Zeitung správa o tom, že generál Chalifa Haftar, veliteľ Lýbijskej národnej armády a šéf prechodnej vlády vo východnej Lýbii, už ratifikoval dohodu s Moskvou o stavbe dvoch ruských vojenských objektov v Tobruku a Bengázi.

Haftar sa medzičasom stretol v Moskve s ministrom Sergejom Lavrovom a v rámci rozhovorov, ktoré s ním mal, požiadal o vojenskú pomoc Ruska v boji proti islamistom v Lýbii.

Tieto informácie viac ako naznačujú, že situácia sa vyvíja k tomu, že Rusi budú v Lýbii postupovať podobne ako v Sýrii. To podčiarkuje aj nedávna návšteva generála Haftara na palube ruskej lietadlovej lode Admirál Kuznecov. O tejto udalosti napísala ruská Nezavisimaja Gazeta, že táto návšteva ukazuje, že Moskva a východná lýbijská vláda chcú situáciu v Lýbii riešiť spoločne.

O stretnutí Lavrova s Haftarom informoval aj britský The Guardian, a to bez obvyklého štvania proti Moskve, čo by za vlády Obamu bol určite urobil. Vláda prezidenta Trumpa a ani samotný Trump žiadnym slovom nekomentujú plány a úmysly Moskvy v Lýbii.

To všetko poukazuje na to, že v tejto veci vládne medzi Putinom a Trumpom „tichá dohoda“ a EÚ môže v takom prípade len zlostne „škrípať zubami“, lebo jej pozícia vo svetovej politike je čoraz slabšia, a to o to viac, že politicky naivne a hlúpo vsadila na falošného koňa. Už teraz sa ukazuje, že mnohé svetové problémy budú riešiť spoločne len obe veľmoci, a to bez nás.

Generál Haftar svojím postojom ukazal – obrátil sa na Moskvu a nie na bezmocný a nerozhodný Brusel – neporovnateľne viac rozumu, ako má EÚ a dal najavo, čo si myslí o Merkel a spolku a čo si myslí o Obamovej Amerike.

Mimochodom, USA a metódy Bushovcov a Clintonovcov veľmi dobre pozná tiež, veď tam utiekol pred Kaddáfim a strávil tam veľa rokov, spočiatku si mysliac, že USA mu pomôžu vytvoriť novú usporiadanú a demokratickú Lýbiu. Urobili z nej však len chaos, teror, smrť a skazu.

Haftar dávno preto vytrezvel z nádeje na pomoc od Západu a preto nasmeroval svoje kroky k Moskve a Putinovi, ktorého pokladá za absolutne najschopnejšieho politika na svete.