Boli to masy utečencov, ktorí spôsobili zánik svetovej Rímskej ríše! Zanikne podobne aj kresťanská Európa?

Zánik obrovskej svetovej Rímskej ríše, ktorej vznik sa začal založením Ríma (podľa rímskej mytológie ho založili Romulus a Remus v roku 753 p. n. l., a tento mýtus prebrala aj veda), analyzovali v priebehu časov početní historici.

Väčšina z nich sa zhodla v tom, že hlavnou príčinou jej zániku boli záplavy utečencov/migrantov.

Rimania ich nazývali barbarmi – ktorí v relatívne krátkom časovom rozsahu prenikli na územia ríše.

Menšie germánske kmene atakovali Rímsku ríšu už aj niekoľko desaťročí pred začiatkom nášho letopočtu. V tom čase bola ešte ale absolútne funkčná a intaktná  a vojensky neporaziteľná. Postupne ale pribúdalo čoraz viac germánskych kmeňov na severných a západných hraniciach Rímskej ríše a tým sa aj množili konflikty s Rímom.

V  treťom storočí už znamenali Germáni - ktorí hľadali nové územia, kde by sa mohli usadiť - najmä na severných hraniciach ríše (na území dnešného Nemecka) už značné nebezpečie pre Rím.

Útoky Germánov na opevnenú rímsku hranicu „limes“, ktorá viedla pozdĺž Rýna, sa množili a s konečnou platnosťou ju pokorili v roku 260 Alemani  a Rím sa jej čoskoro celkom vzdal.

Mocný kmeň Frankov a kmeň Alemanov prepadli a spustošili v roku 352 rímske územia v dnešnom Falcku, Alsasku a Švajčiarsku.

Rímska ríša pod nájazdami  Germánov čoraz viac slabla a upadala a už dlhšie bola neoficiálne a síce od roku 284 rozdelená na východný a západný Rím.

Keď cisár Konštantín Veľký dal vybudovať na východe mesto Konštantinopol v roku 324, tak možno už hovoriť o Východorímskej ríši, z ktorej neskôr vzišla Byzancia.

Oficiálne sa ale datuje rozdelenie Rímskej ríše na rok 395, po smrti cisára Theodosia I.

Známy starorímsky historik Ammianus Marcellinus v roku 376 napísal v Trieri, ktorý bol v tom čase hlavným mestom Západorímskej ríše (až do roku 390, keď Germáni ukončili jej existenciu), do svojich Historických zápiskov tieto riadky:

„Čoraz viac sa tu šíria chýry o tom, že národy zo severu, ktorých sme si v Ríme zvykli nazývať barbarmi, spôsobujú  na našich západných a severných hraniciach rastúce veľké nepokoje.“

To už ale bol pokročilý začiatok konca svetovej Rímskej ríše. Na brehoch Dunaja – pozdĺž balkánskych hraníc Rímskej ríše oznamovali už dlho predtým rímski úradníci do Ríma príchod desaťtisícov barbarských migrantov – mužov, žien a detí. Menovali sa Góti. Boli vyčerpaní a absolútne chudobní. Na západ utekali po vojnách s víťaznými Hunmi a chceli sa ako utečenci dostať do Rímskej ríše a zveriť sa jej ochrane. Rimania, lepšie povedané, rímsky senát a privilegovaná vrstva boháčov (a nie jednoduchí rímski občania) boli posadnutí ideou, že získajú nové lacné pracovné sily a budú môcť vyberať ďalšie tribúty, a tak odsúhlasili ich prijatie do Ríma.

Ako sa len história týchto utečencov podobná tomu, čo Európa dnes zažíva s migrantmi:

Na Dunaji, ktorý bol vtedy hranicou k Rímu sa odohrávali podobné scény ako v posledných rokoch na Stredozemnom mori. Množstvo gótskych utečencov sa pri náhlivom prechode cez Dunaj v ňom utopilo.

Väčšina historikov je presvedčená, že Rímska ríša sa preto rozpadla, lebo príchodom obrovskej masy utečencov postupne zanikala etnická identita nielen rímskych provincií, ale aj samotného miliónového Ríma.

A je nesporným faktom, ktorý nám história už potvrdila viacnásobne, že len spoločnosti, ktoré sú dekadentné a vnútorne narušené dovolia obrovským masám cudzích etník, aby prekročili ich hranice a takpovediac vnikli do ich útrob, pričom si od nich naivne sľubujú, že im pomôžu.

Preto ich skaza a či ich úplný zánik je potom už len otázkou času.

Ešte jednu dôležitú vec zdôrazním:

Neboli to len vojenské zrážky Ríma s barbarmi, ktoré ho zničili. Na začiatku rozpadu Ríma to bola predovšetkým utečenecká invázia barbarov. Lebo, keď napr. začali Rimania integrovať barbarov aj do svojich légii, tak títo v nich veľmi často pôsobili deštruktívne - nechceli bojovať proti iným, ešte Rímu nepriateľským barbarom.

Neraz sa búrili, alebo sa v kritických chvíľach pridali na stranu svojich bratov a bojovali proti Rímu.

Napokon prišlo ku konečnému rozpadu Ríma a moc v ňom prebrali navždy barbari.

Najmocnejší z nich boli Frankovia, ktorí neskôr založili vlastnú veľkú ríšu – najväčšiu v Európe. Z jej východnej časti vzniklo Nemecko a zo západnej Francúzsko.

Dnes sme svedkami toho – svedkami, ktorí sa len nečinne prizerajú – ako sa niečo podobné, čo sa stalo Rímu, teraz deje s Európou.

Kto sa nevie poučiť z histórie, ten si nezaslúži nič iné, ako to čo sa stalo Rímskej ríši!