Boli Sumeri z tohto sveta? Starí Egypťania ich obdivovali a urobili z nich svojich bohov!

Začiatky dejín starého Egypta sa strácajú niekde v pradávne, v šere 4. tisícročia p.n. l. Starí Egypťania sú nám známi predovšetkým svojimi veľkolepými a stále záhadnými pyramídami, o ktorých oficiálna egyptológia tvrdí mnoho neudržateľných, ba až protichodných téz o ich vzniku.

Ak o pôvode pyramíd nechceme predpokladatť, že ich stavitelia v Egypte ovládali techniku a sily, ktoré sú nám neznáme, tak musíme vychádzať z toho, že ich zaučili do stavby pyramíd záhadní Sumeri, no ani to nevysvetľuje všetky ich tajomstvá. A v prípade Sumerov to platí ešte oveľa viacej.

Je velmi pravdepodobné, že po biblickej potope, ktorá sa jednoznačne odohrala na území, kde stáli vyspelé sumerské mestá, sa nejeden skvelý inžinier a architekt tejto nesmierne vyspelej kultúry, ktorý bol znalý tajomstiev a mystérií stavby cikkuratov a pyramíd, zachránil a našiel cestu na západ až k Nílu.

Tam objavil národ, ktorý orientoval svoj život a svoju teológiu podla rytmických zákonov tejto velkej rieky, ktorá bola prenho všetkým a predovšetkým darcom a nositelom jeho života. A tak poznanie sumerských architektov sa mohlo stat základom budovania pyramíd v službách egyptských faraónov.

Teológia najstaršej periódy starého Egypta  bola nesúrodá a nehomogénna, lebo každé mesto malo svojich vlastných bohov, čo nebolo inak ani v Sumeri, ktorý nikdy nevytvoril zjednotené kráľovstvo, ale len mestské štáty. Niečo podobné je nám známe aj z dejín Etruskov. 

Títo bohovia neboli v predstavách starých Egypťanov nesmrteľní, ale starli a umierali a boli pochovaní na špeciálnych, pre ludí neprístupných cintorínoch. A tiež neboli všemocní. V dávnych dobách sa mágia, neobyčajné poznanie a relígia prelínali a boli jedno a to isté. A tak každý, kto vládol takýmito "nadprirodzenými" schopnostami, mohol byt pokladaný za boha. Preto možno právom predpokladať, že skvelí a tajuplní majstri poznania a stavania pyramíd zo Sumera sa stali v Egypte uctievanými bohmi.      

Egypťania boli presvedčení, že hmota existovala odjakživa a vždy, a pre nich bolo preto nelogické tvrdenie, že boh stvoril všetko z ničoho. Podla nich vznikol náš svet tak, že najprv vládol v kozme len chaos, do ktorého odrazu prenikol poriadok, ktorý sa upevnil voči nepriateľským silám chaosu a začal niekde vládnuť. Preto z ich pohľadu bolo stvorenie sveta výsledkom vítazného boja poriadku proti chaosu. Verili na to, že odvtedy tento boj neustále trvá a že sú to sily chaosu, ktoré raz opäť zvíťazia, a tak spôsobia koniec sveta.

Poriadok do sveta chaosu priniesol boh, ktorý už vždy existoval a ktorý existoval už pred nebom a zemou, pred ľuďmi, ba dokonca už aj pred  epochou, v ktorej vládli bohovia. Egyptská mytológia aj v tomto smere čerpá z prastarých sumerských mýtov.

Chaosu vládla bohyňa Nun. V sumerských mýtoch (židovská biblia čerpala z nich tiež veľmi vela) je velmi názorne a autenticky opísané "temné pusto" a "neživé mŕtvo" pred stvorením. Všetko bolo len akousi tmavou priepasťou plnou vírivých hmlovín, bez záblesku svetla. Odrazu v nej začala pôsobiť sila poriadku vytvárajúca nové a nové poriadky. Bola to latentná sila, ktorá pretrvávala od vekov v ríši chaosu, nevediac nič o svojej existencii. Bola len pravdepodobnosťou, ktorá sa raz mohla a mala stať skutočnosťou.

Bol to potenciál možností  prelínajúci sa v lone chaosu s náhodnosťami  a dlho v nom len nečinne "driemal". Podobne opisuje stvorenie sveta aj egyptaská mytológia.

Je doslova zarážajúce, ako je tento prastarý egyptský stvoritelský mýtus takmer celkom zhodný s objavmi novodobej modernej fyziky a s jej teóriou chaosu.

Vyzerá to tak, akoby starí Egypťania boli nášmu, až v novoveku prírodovedecky zdôvodnenému kozmo-fyzikálnemu svetonázoru ovela bližšie, ako sa to zdá byť možné, a to napriek tomu, že vraj nemali nijaké tušenie o vnútroštrukturálnych vlastnostiach a zákonitostiach hmoty.

Najznámejšie mestá starého Egypta boli Memfis, Heliopolis, Dendera, Edfu, Hermopolis a Krokodilopolis. V náboženstvách týchto miest existovala vždy konkrétna predstava o prvom momente v histórii, keď sa všetko začalo a z chaosu sa odrazu vyzdvihol prvý kopček a ci ostrovček, ktorý bol plodný a úrodný, a tak sa stal prvou oázou  začínajúceho sa života.  V Heliopolise a Hermopolise  sa napríklad verilo na to, že prvotnou príčinou tohto začínajúceho sa poriadku bol boh slnka Re. Naproti tomu v Memfise to bol boh Zeme Ptah.

Vládcovia Egypta, faraóni,  boli polobohovia, ktorí vládli ako splnomocnenci bohov. Tak ich prezentovala oficiálna egyptská teológia.  Každý faraón bol uctievaný ako syn boží, ktorý bol v momente smrti spojený a zjednotený so svojím otcom a ako boh potom žil ďalej v kozmickom nebi.

Mýtus o bohovi Oziriovi rozpráva o tom, ako sa toto spojenie bohov a ich synov začalo. Bohyna Nun porodila pät detí. Najstarším bol Oziris, ktorý bol polobohom. Ako to bolo v starom Egypte neskôr zvykom, dostal Oziris za manželku svoju sestru Izis. V spolupráci so svojím spoľahlivým pomocníkom, bohom Thotom, vládol krajine múdro a rozvážne a ľudu sa darilo velmi dobre. Jeho brat Set mu však závidel úspech a zavraždil ho. Potom rozštvrtil jeho telo a kusy pohádzal do Nílu.

Izis bola od velkého žiaľu zúfalá, a to o to viac, že Oziris nesplodil žiadneho potomka, a tým ani žiadneho dediča. To by bolo znamenalo, že zlý čin Seta by bol ešte aj odmený. lebo vláda v nebi by bola pripadla jemu. Izis však bola múdrou bohyňou a dokázala si so situáciou poradit. Dala príkaz pohľadať časti jeho tela a priniesť ich k nej. Potom ich svojimi magickými silami pospájala a telo na chvíľu ožilo. Rýchlo si sadla na jeho božský falus a nechala prúdiť jeho semeno do seba. Keď takto otehotnela,

Oziris prestal žit na zemi a spojil sa s hviezdami, kde panoval nad kráľovstvom mŕtvych. Izis porodila syna, ktorý dostal meno Horus. Vyrástol na egyptského princa, ktorý vraha svojho otca vyzval na súboj, pri ktorom ho kastroval, pričom v boji s ním stratil jedno oko. Horus bol vyhlásený za víťaza a stal sa prvým kráľom Egypta. Odvtedy bol faraón vždy stelesnením boha Horusa a vo chvíli svojej smrti sa stal Ozirisom a jeho syn novým Horusom.

Objavenie nespočetných starých chrámov a hrobiek, v ktorých sa našli tisícky malieb, nápisov na stenách, vzácnych popísaných papyrusov, sarkofágov a umeleckých predmetov nám sprostredkovalo velľké množstvo informácií o živote, náboženstve, filozofii a mýtoch starých Egyptanov.

Azda o žiadnej inej starej kultúre nemáme tolko poznatkov ako o egyptskej. Napriek tomu - a je to do istej miery aj paradoxné - práve toto poznanie nám predkladá aj množstvo nevyriešených a či neraz aj úmyselne zamlčiavaných záhad a mystérií.  Sú nepohodlné  a nebezpečné pre klasickú vedu a jej svetonázor , lebo v mnohom mu odporujú!

Na záver teda toľko, ze Egypt nepochybne ukrýva ešte stále veľmi mnoho nerozlúštených a nedostatočne preskúmaných tajomstiev a záhad. V tejto súvislosti  si pripomeňme, ze starí Egypťania mali oveľa lepšie astronomické poznanie, ako im to atestuje oficiálna egyptológia.

Viacerí skvelí astronómovia antického Grécka priznali, že sa chodili uciť k egyptským majstrom astronómie. Nabudúce si povieme niečo aj o tomto fascinujúcom fenoméne.

Národ, ktorý vyvinul taký perfektný kalendár ako starí Egypťania, rozhodne musel mať aj skvelé poznatky z astronómie.