Bol geniálny raketový odborník Wernher von Braun aj doktorom Faustom 20. storočia?

V histórii bolo už mnoho geniálnych vedcov, ktorí boli ochotní „predať dušu aj diablovi“, len aby mohli uskutočniť svoje ciele. Patril k nim aj Wernher von Braun, azda najlepší raketový odborník všetkých čias.

S genialitou tohto absolútne výnimočného vedca a raketového konštruktéra, ako i s jeho charakterovými vlastnosťami som sa zaoberal podrobnejšie v niekoľkých mojich publikáciách. A zaradil som ho vysoko v rebríčku najvýznamnejších géniov nášho sveta v mojej knihe Najväčší géniovia západnej civilizácie, ktorú som vydal v Bratislave pred viac ako dvadsiatimi rokmi.

Nemecký žurnalistický spolok pre technicko-vedeckú publicistiku skúmal niekoľko rokov svoje archívy a spracoval aj svoju minulosť. Spolok bol založený v roku 1929 a chcel ostať politicky neutrálny. Avšak už v roku 1933 sa oveľa skôr ako iné nemecké organizácie podriadil požiadavkam Hitlerovej NSDAP. Už krátko potom sa jeho členovia – medzi nimi aj významní pracovníci ministerstiev – zaoberali už len s takými témami, ktoré sa týkali zbrojenia a zbrojárskeho priemyslu.

Berlínsky historik Hans Foerster dáva tejto organizácii spoluvinu na šírení nacizmu. Spolok mal úzky kontakt aj k Wernherovi von Braunovi, ktorého rakety V2 zničili vo vojne veľké časti Londýna a spôsobili smrť tisíckam jeho obyvateľov. Ako je všeobecne známe, Wernher von Braun potom neskôr v USA realizoval prvý let NASA na Mesiac.

V jeho biografii píše americký historik Michael Neufeld, že von Braun urobil pakt s Hitlerom (podobne ako doktor Faust s diablom) preto, aby mohol uskutočniť svoje vízie a že preto sa stal doktorom Faustom dvadsiateho storočia a že neváhal vo svojich utajených podzemných raketovyćh fabrikách, na severe Nemecka, využívať predovšetkým aj nútenu prácu tisiciek väzňov z koncentrákov, z ktorých mnohí v nich našli smrť, a tak nepriamo bol ich vrahom.

Podľa výskumov zmieneného spolku veľká časť nemeckých vedcov a technikov sa dala rýchlo a nadšene zmobilizovať pre potreby a ciele Hitlerovho režimu, a to predovšetkým z karierizmu.

Nemecká historička Susanne Heimová, ktorá spracovala minulosť Spoločnosti Maxa Plancka,
uviedla, že vedci sú veľmi náchylní pre morálnu i intelektuálnu korupciu najmä vtedy, ak to zvýši ich výhliadky na úspech a kariéru.
Platí to, žiaľ, v plnej miere aj pre geniálneho muža, Wernhera von Brauna. Vo všeobecnosti sa o tom však vie veľmi málo. Američania nikdy netrestajú zločincov, ak ich môžu využiť pre svoje záujmy. A záujmy USA naplnil a zrealizoval von Braun tak excelentne, ako sotva niekto iný.

A preto bol v USA oslavovaný ako hrdina, ktorý dostal Ameriku do kozmu a bol vydávaný za rytiera bez škvrny a hany.