Boh nie je nič iné, len projekcia človeka na nebesia

Tvrdil vynikajúci filozof, ktorý študoval v Heidelbergu aj teológiu, Ludwig Feuerbach. Plne s ním súhlasím. Feuerbach bol označovaný za ateistu, čo možno akceptovať ale len vtedy, ak ateizmus definujeme ako filozofiu, ktorá neguje boha ako božskú osobu zobrazenú a opísanú v Starom Zákone a ako inú božskú osobu, tak ako ju podáva Nový Zákon. Pre Nemca Feuerbacha boli oba Zákony len zbožnou, rafinovane vypracovanou rozprávkou, ktorá podľa neho však dokonale ovládala a zotročovala a zotročuje už počas dlhých generácií milióny naivných hlupákov.

Pritom obe tieto božstvá majú podobnosť s človekom, ale sú od neho veľmi vzdialené, lebo sú v nebi (pričom teológia nebo nevie vôbec zadefinovať). Okrem  toho obaja bohovia dokážu púhym slovom konať akékoľvek reálne aktivity, v reči teológie sú to nadprirodzené zázraky. A teológia im obom pripísala atribút všemohúcnosti. Už len to je v úplnom rozpore so Starým Zákonom, lebo Židia v ňom nikde nehovoria, že Jahve je všemohúci.

V zmysle hore uvedeného bol ale dokonca aj reformátor Martin Luther ateistom, lebo napísal nasledovné: "Woran du dein Herz hängst und worauf du dich verlässt, nur das ist dein Gott."

„Len to je tvojím bohom, na čo sa spoliehaš a na čom visí tvoje srdce.“

V tejto Lutherovej výpovedi nie je žiadna zmienka, že boh je na nebi a že je osobou.“

Skvelý nemecký filozof  Friedrich Nietzsche povedal: „Boh je mŕtvy a nikdy ani nežil, lebo ho stvoril človek.“

Bol neúprosným a logicky skvelým kritikom kresťanstva, ale aj náboženstva ako takého. Poedal, že pre čloka bude nebo na zemi až potom, keď sa stane duchovným nadčlovekom (teda človekom poznania, múdrosti a intelektu), pre ktorého najvyššou bytosťou nebude ním vytvorený boh, ale človek.

Moderný nemecký teológ G. Roth tvrdí, že ak niekto verí nasledovné nezmysly:

Boh býva hore v nebi.

Odtiaľ poslal svojho syna, aby nás vykúpil.

Ten mal ľudskú matku, ale nijakého otca, napriek tomu bol bohom.

Lebo bol synom boha na nebi.

Preto mohol aj on robiť zázraky.

Po smrti ukrižovaním dostal nové iné telo a mohol prechádzať aj cez stenu.

Potom sa na oblaku vrátil do neba.

tak potom sa jeho viera stala len akýmsi vrecom, v ktorom nosí len samé nepravdepodobnosti. Namáhavo ho nosí cestou svojho života, pričom narastá jeho odvaha, aby ho zahodil ďaleko od seba a jedného dňa tak konečne urobí.

Pre Karla Marxa platilo: „Religion ist Opium des Volkes“. Povedal mnoho výstižných viet, ktoré boli perfektným dementovaním existencie boha a oprávnenosti relígie. Uvediem jednu: „Náboženstvo je len vzdychom utrápeného nešťastného ľudstva, je trpkou výčitkou svetu bez srdca a je duchom bezduchej prítomnosti.“

Sigmund Freud – rodák z Moravy – vnímal náboženstvo ako ilúziu a fatamorgánu, bez akéhokoľvek opodstatnenia.

Každá z týchto výpovedí potvrdzuje v plnom rozsahu Feuerbacha, že to bol len človek, ktorý projektoval a či vyslal zidelizovaného dokonalého človeka (aký v realite neexistuje) na nebesia a tam z neho urobil boha a začal sa mu devótne koriť a klaňať.

Fascinujúce na tom je to, že to dokázal urobiť už pred tisícročiami a hoci psychológiu ako vedu vôbec nepoznal, dokázal to urobiť psychologicky tak dokonale, že na tohto iluzórneho boha, ktorý má v sebe silu ópia, veria aj nespočetní ľudia dneška.

A to je obrovská hanba a nedokonalosť poznania, že veria produktu, ktorý je prastarý a ktorí vyprodukovali ľudia, o ktorých má moderný človek, ak ide o čokoľvek iné z ich produkcie, len pohrdlivú mienku a považuje ich len za zaostalých primitívov.

Ale v tom jednom im absolútne verí, a to úplne infantilnou a naivnučkou vierou, podobne ako malé dieťa verí na rozprávky.

A v jej mene sa nechá zneužívať na čokoľvek, a to je najväčšia tragédia jeho existencie a najväčší paradox jeho viery, lebo z nej nečerpá lásku a neučí sa jej, ale z nej čerpá nenávisť a nelásku k iným.

Už Erich Fromm hovoril, že láska je najvyššie umenie. Ľudia však toto umenie neovládajú a nikde sa ho neučia.

------------------------------------------------------------------------------------

Mám čas Vianoc veľmi rád, ale nie ako náboženské sviatky, ale ako čas, vzácny čas, ktorý mi patrí plne a naplno.

Mám Vianoce rád ako čas, kedy nemusím pracovať pre nikoho, kedy tvorím a píšem vo vlastnej réžii a nie na objednávku pre niekoho. Hoci aj to robím rád.

Ale môj najkrajší vianočný dar je práve tento drahocenný čas, ktorý si darujem.

Žiadny iný dar nechcem a nepotrebujem.

V tomto zmysle želám, priatelia, aj vám takýto nádherný čas – vianočný čas – ktorý je len váš a len pre vás.

Nedajte sa zotročiť ničím a využite a vychutnajte si ho naplno.