4. časť: Dialóg budhizmu s vedou - jeho etika je vysoko morálna, etika vedy je neraz nemorálna

Z pohľadu budhistu a jeho vysokej morálky je absolútne neospravedlniteľné, keď nejaký vedec pracuje na vývoji zbraní hromadného ničenia, hoci dobre vie, že budú zabíjať množstvo ľudí. Počas americkej vojny vo Vietname pracovali viacerí renomovaní americkí vedci, medzi nimi aj niekoľkí nositelia Nobelovej ceny, v takzvanej Jackson Division na vývoji nových zbraní, v poverení Pentagonu. Pričom dobre vedeli o všetkých brutálnych neľudských zverstvách, ktorých sa americká armáda vo Vietname dopúšťala.

V roku 1978 dostal Dr. Hisato Yoshimura najvyššie vyznamenanie Japonska za svoju vedeckú prácu Prispôsobenie človeka na životné prostredie. To znie veľmi humánne a odborne. Čo sa za tým ale skrývalo naozaj, je maximálne zločinecké a trestuhodné.

Cez druhú svetovú vojnu bol H. Yoshimura vedúcim skupiny 731, ktorá robila neľudské pokusy s americkými a čínskymi zajatcami. Jeho vedecká práca, za ktorú dostal vyznamenanie, pozostávala predovšetkým v tom, že on a jeho spolupracovníci ponárali zajatcov do ľadovej vody na rôzne dlhý čas a potom im udierli kladivom na končatiny, aby zistili, kedy od zimy úplne zmeraveli. Iný ich vedecký pokus pozostával v tom, že dávali zajatým čínskym deťom čokoládu, ktorá obsahovala bacily antraxu a zisťovali, ako dlho potrebujú tieto deti, kým nezomrú.

Ak by takí vedci boli pravými budhistami, tak by nikdy nič podobné neurobili. Vedec, budhista, by nerobil nikdy niečo, čo je možné zneužiť proti ľudstvu. Cieľom budhistov je učiť ľudí viesť plnohodnotný a vyplnený život v úrovni bytia, lebo len tak sa človek dokáže zrieknuť zbytočných vecí, ktoré sú škodlivé pre celé ľudstvo a na ktoré ho doslova programujú politici a koncerny. Budhizmus ponúka optimálny zorný uhol pohľadu na život, ktorý nám umožní zostavenie správnej hierarchie našich potrieb, takže dokážeme usporiadať a usmerňovať náš život tak, že nás plne uspokojuje.

Budhistická analýza toho, čo prináša šťastie a čo spôsobuje utrpenie a bolesť nám jasne ukazuje cestu, ktorá vedie k egoizmu a inú cestu, ktorá vedie k altruizmu a šťastiu z toho, že vieme dávať a rozdávať. 

Veda ale nič podobné neučí – v žiadnom prípade sa o niečo také nezaujímajú ani prírodné vedy a ekonomické vedy už vonkoncom tiež nie. Ak vôbec  nejaký vedec - nebudhista (ktorý mal však svojou psychológiou humanizmu k budhizmu veľmi blízko) niekedy učil ľudí skutočnému altruizmu a odegoizovaniu sa, tak to v každom prípade bol jedinečný a nezabudnuteľný Erich Fromm.

Fundamentálny aspekt etiky budhizmu je v podstate veľmi jednoduchý:

Neexistuje nijaké dobro ako také a podobne neexistuje ani žiadne zlo ako také. Lebo dobro je niečo, čo prináša zmenšenie utrpenia a zlo je niečo, čo ho zapríčiňuje. A budhizmus učí človeka veľmi dôsledne a systematicky ako môže v živote doiahnuť práve  toto budhistické dobro.

pokračovanie nasleduje