Baalbek: Najväčšia archeologická a technická záhada na svete – sú tam najťažšie a najzáhadnejšie megality

Čo etablovaná archeológia nevie vysvetliť, o tom radšej mlčí, aj keď nie vždy.  Ak je však nejaká archeologická záhada stredobodom veľkého záujmu verejnosti a naviac aj mimoriadnym turistickým magnetom, ako je to napr. v prípade Cheopsovej pyramídy, tak klasická archeológia sa doslova kŕčovite pokúša  o jej vysvetlenie. Neprizná, že je klasickým zaužívanym spôsobom nevysvetliteľná.

A záhada Baalbeku je ešte oveľa väčšia ako záhada Cheopsovej pyramídy. Keďže Baalbek je paradoxným spôsobom svetovej verejnosti neznámy a nie je turistickým magnetom, tak tradičná archeológia o ňom ani veľa nehovorí. A ak, tak len vyslovuje nezmyselné tvrdenia a veľmi pochybné hypotézy, len aby sa nedopustila prehrešku voči svojim tradičným „dogmám“.

Tam, na posvätnom kopci na libanonskej rovine Bekaa, ležia ruiny jednej z najmasívnejších megalitických stavieb na svete s niekoľkými najťažšími skalami antiky. Napriek tomu vieme veľmi málo o konštrukcii údajného chrámu, ku ktorému mali patriť a ktorého vek viacerí netradiční archeológovia odhadujú na 12 000 až 15 000 rokov, niektorí aj na viac!

Baalbek sa nachádza v severovýchodnom Libanone, asi 90 kilometrov od Bejrutu, čo z neho v dnešnej dobe robí náročnú destináciu. V čase rímskeho impéria však bolo toto miesto známe ako Heliopolis, "Mesto Slnka", ktoré založil Alexander Veľký v roku 334 pred naším letopočtom.

Môžem len odporúčať každému, kto sa dostane do Bejrutu, aby si tento prastarý zázrak a záhadu išiel pozrieť.

Baalbek sa stal aj miestom rímskych chrámov zasvätených Jupiterovi, Bacchusovi a Venuši, ktorých uctievanie  sa vykonávalo v rámci obľúbeného kultu venovaného tomuto slávnemu „triumvirátu“. To všetko bolo samozrejme až oveľa neskôr po tom, ako z údajného prastarého chrámu ostali už len ruiny.

Hoci základné kamene a miesto, kde boli odkryté, sú známe už nejaký čas, najväčší megalit v komplexe objavili len pred pár rokmi. S hmotnosťou ohromných 1 620 ton prekonáva o 400 ton ďalší tajomný a gigantický monolit z rovnakého kameňolomu, známy ako „Kameň tehotnej ženy“.

Pozostatky rímskeho chrámu spočívajú na troch megalitoch s hmotnosťou 900 ton, na takzvanom trilite. Prenesenie a presné umiestnenie tohto trilitu by si v súčasnosti vyžadovalo použitie niektorých z najsilnejších žeriavov na svete.

Ale už v dávnych časoch jeho predpokladanej konštrukcie boli mohutné kamene tak presne umiestnené údajne primitívnymi prostriedkami, a síce tak, že dnes by bolo ťažké medzi ne vložiť list papiera.  Tak to „vysvetluje“ tradičná archeológia. To však môže uveriť len absolútne naivný človek!

Ešte názorné porovnanie s kameňmi použitými na stavbu Stonehenge vo Veľkej Británii. Z nich každý váži okolo 25 ton – čo je len  zlomok hmotnosti trilitových kameňov.

Alternatívni archeológovia, ako je aj Graham Hancock, odmietajú samozrejme „vysvetlenie“ klasickej archaológie. Pre neho je veľmi pravdepodobné to, že zhotovenie trilitu ide na konto neznámej civilizácie, ktorá existovala na území Mezopotámie v epoche pred potopou a disponovala vyspelou technológiou. Hancock odhaduje, že trilit môže mať 12 000 alebo i viac rokov.

Táto neobyčajná, záhadne fascinujúca lokalita zostala počas svojej histórie posvätným miestom pre množstvo kultúr a náboženstiev a dokonca aj tradičná archeológia predpokladá, že mohla byť obývaná 8 000 až 9 000 rokov.

Po páde Rímskej ríše sa stala dôležitým kultovým miestom pre pohanov, kresťanov a neskôr i moslimov, keď Osmanská ríša ovládala región.

Ohromujúca veľkosť stavby v Baalbeku a pozoruhodné vypracovanie jej muriva podnietilo vyznávačov archeoastronautiky dať Baalbek a jeho pôvod do súvisu so starovekými sumerskými textami, ktoré označujú Baalbek ako "miesto pristátia" mimozemských letových objektov. To je absolútne pozoruhodné, a dokonca až veľmi záhadné – lebo odkiaľ mohli dávni Sumeri, ktorí žili pred viac ako 5 000 rokmi vedieť niečo o miozemských letových objektov, ak by niečo také nikdy nevideli?!

Niektorí experti dokonca vychádzajú z toho, že táto oblasť sa môže nachádzať v určitých geomagnetických energetických poliach, kde bola na konštrukciu veľkolepých štruktúr Baalbeku použitá energia elektromagnetickej rezonancie. Kto ovládal takúto techniku, akú my neovládame, tak určite nebol z rodu „Adama a Evy“.

Uzavriem tým, že napokon aj niektorí etablovaní archeológovia priznávajú, že trilit nemohli vypracovať a umiestniť starí Rimania, lebo na to nestačila ani technická brilantnosť Rímskej ríše – ak je to tak, a určite je to len tak, kto potom boli bytosti, ktoré to dokázali?

O tom, ako aj o záhade Baalbeku sa podrobne zmieňujem v knihe  „Záhady starého Egypta majú pôvod v Sumeri“  a dávam to do súvisu aj s Eposom Gilgameša