B. Bystrica oslov Augsburg. Výnimočný Augsburg, mesto Rimanov, má k Slovensku európsky významnú väzbu

Augsburg má, a či lepšie povedané mal so Slovenskom silné spojenie. Bolo to síce už dávno, keď vzniklo – pred niekoľkými storočiami – ale bola to predovšetkým z európskeho hľadiska veľmi dôležitá a ekonomicky produktívna väzba. Išlo v tom prípade o spojenie dvoch mimoriadne významných a bohatých rodín.

Úzke spojenie fuggerovského Augsburgu s našimi Thurzovcami

Bolo to obchodné rodinné spojenie augsburských Fuggerovcov s rodinou palatína Juraja Thurza. Obe rodiny patrili k najbohatším v Európe. Podnikali a obchodovali predovšetkým v baníctve (meď, striebro, olovo). Vzájomnými sobášmi utužili svoje partnerstvo a mu tak dali atribút rodinného partnerstva.

Thurzovci založili spolu Jakobom Fuggerom v roku 1495 takzvaný Ungarnhandel (Uhorský obchod) a v jeho rámci ovládali v dunajskom regióne v Uhorsku ťažbu mede a striebra a tiež obchod s nimi. Postupne si vybudovali veľké obchodné impérium, siahajúce až ďaleko na západ kontinentu. Obe superbohaté rodiny podporovali výdatne aj umenie a kultúru podľa ich veľkého renesančného vzoru, ktorým bola bohatá vplyvná rodiny Mediciovcov z Florencie. A mali aj intenzívny kontakt s humanistami vtedajšej doby, ako napríklad s Erasmom z Rotterdamu.

Stručne o histórii Augsburgu

Krátko k histórii tohoto fascinujúceho mesta, o ktorom som podrobne písal v mojej knihe: Po stopách Rimanov v Germánii.

Augsburg patrí k najstarším a najčarovnejším mestám Nemecka. Viac ako dve tisícročia času preleteli ponad jeho múrami. Jeho základy položili starí Rimania a je označovaný ako najsevernejšie mesto Rímskej ríše. Dejiny mesta sa začali v roku 15, keď dal rímsky cisár Augustus (ktorý bol prvým cisárom v Ríme a zároveň aj najdlhšie vládnucim) príkaz vybudovať na sútoku riek Lech a Wertach opevnený vojenský tábor pre rímskych legionárov. Augusta Vindelicum bolo jeho meno – Vindelicum preto, lebo to bolo územie keltského kmeňa Vindelicov. Neskôr sa názov zmenil na Augsburg – hrad a či mesto cisára Augusta.

Hrad Červený kameň učaroval Fuggerovcom

Červený kameň, ktorý tróní v Malých Karpatoch nad Častou a Pílou, je jedným zo symbolov spojenia Fuggerovcov a Thurzovcov. Začiatkom 16. storočia bol majetkom rodiny Thurzovcov. Z finančných dôvodov ho Thurzovci v roku 1535 predali Fuggerovcom, s ktorými boli v tom čase už v rodine a síce prostredníctom sobáša Anny Fuggerovej s J. Thurzom v roku 1497. Fuggerovci chceli Červený kameň (dali mu nemecké meno – Bibersburg) prebudovať tak, aby na ňom boli aj veľké sklady pre železo, meď a striebro a neskôr aj pre víno. Čoskoro sa ale ukázalo, že hrad nebol vhodným miestom pre realizáciu zamýšľaných plánov.

Aj slávny Albrecht Dürer poznal Španiu Dolinu

Ako dokazujú staré dokumenty v Augsburgu, bol do podnikania Fuggerovcov a do ich plánov zasvätený aktívne aj svetoznámy nemecký maliar Albrecht Dürer.

Dalším symbolom rodinnej obchodnej spolupráce Fuggerovcov a Thurzovcov na Slovensku je rázovitá Špania Dolina pri Banskej Bystrici, kde boli veľmi výnosné bane na meď.

Do dejín vošla už v 13. storočí ako banícka osada, kde žili prevažne Nemci, odborníci v baníckom remesle. Osada niesla nemecké meno Kupferner Neusohl (názov mesta Zvolen bol neskôr odvodený z nemeckého slova Sohl: Svol-en,… Zvolen).
Nemeckí remeselníci tam prišli na pozvanie uhorského kráľa Belu IV. ktorý po ukončení tatárskej pohromy, v 13. storočí, pozýval za veľmi výhodných podmienok do vyľudnených a spustošených regiónov Slovenska nemeckých remeselníkov, ktorí tak osídlili aj Španiu Dolinu a obnovili a oživili ťažbu mede.

V 16. storočí chcela rodina Thurzovcov zlepšiť a zmodernizovať ťažbu medenej rudy v bani v Španej Doline, ktorá im patrila. Potrebné financie poskytli Fuggerovci a zisk z výnosnejšej ťažby si obe rodiny delili.

Keď som bol pred 15. rokmi na Pressereise so skupinou nemeckých a rakúskych novinárov v SR, tak sme sa zastavili aj v Španej doline, kde baňa bola už dávno prebudovaná na múzem a ťažba bola zastavená.
Boli veľmi prekvapení, koľko nemeckých hrobov sme objavili v sprievode starostu na miestom cintoríne. Nevedeli nič o tom, že tam žili v stredoveku nemeckí remeselníci a pôsobili tam aj nemeckí Fuggerovci z Augsburgu. Samozrejme, že po návrate domov písali o tom vo svojich novinách, ako aj o spolupráci augsburských Fuggerovcov s uhorskými Thurzovcami.

Moja ponuka primátorovi Banskej Bystrice

Na záver by som ešte chcel touto cestou požiadať primátora Banskej Bystrice, aby oslovil svojho kolegu, primátora Augsburgu a navrhol mu ponuknutie oficiálneho partnerstva medzi oboma mestami.

Som ochotný v tejto veci spolupracovať a urobiť prvý kontakt k primátorovi Augsburgu a informovať ho podrobne o historickom prepojení oboch miest.

Dodám ešte, že Augsburg má len sedem partnerských miest.